Slovenský projekt v Bosne a Hercegovine pomohol posilniť demokratické reformy aj šance krajiny na vstup do NATO a EÚ.

Sarajevo, Bratislava, 24. november 2011 – Bosna a Hercegovina sa môže priblížiť členstvu v NATO a EÚ aj vďaka slovenským skúsenostiam. Balkánska krajina sa dnes nachádza v podobnej pozícii, v akej bolo pred časom Slovensko, jej integračné ambície komplikuje neprehľadná politická situácia a nedostatočne vyvinuté demokratické inštitúcie. Slováci svoje skúsenosti z integračného procesu a reforiem odovzdávali v projekte Improving Democratic Institutions – Door to Europe, ktorý včera predstavitelia obidvoch krajín uzatvorili v Sarajeve. Projekt realizovala Slovenská atlantická komisia (SAC) v spolupráci s lokálnymi partnermi a s finančnou podporou SlovakAid.

K Bosne máme blízko

Západný Balkán patrí medzi zahranično-politické priority Slovenskej republiky. „Slováci majú nielen silné emocionálne väzby na tento región a jeho ľudí, ale zároveň aj chápu aká dôležitá je stabilita a prosperita neďalekého Balkánu,“ vysvetlil dôvody slovenskej prítomnosti v krajine Rastislav Káčer, prezident SAC. „Bosna a Hercegovina má svoj osud vo svojich vlastných rukách, má však priateľov, ktorí krajine na tejto ceste pomôžu,“ dodal Káčer na margo euro-atlantickej budúcnosti Bosny a Hercegoviny.

Slovenská skúsenosť potvrdzuje, že pre malú krajinu je lepšie byť za stolom, kde sa rozhoduje, ako len čakať na rozhodnutia iných. Napriek zložitej politickej situácii, si predstavitelia súčasnej vlády a časť obyvateľstva v Bosne a Hercegovine želajú euro-atlantické smerovanie krajiny. „Potrebujeme NATO aj EÚ, aby sme dosiahli určitý štandard,“ povedal Fuad Šabeta, riaditeľ Odboru pre mier a bezpečnosť bosnianskeho Ministerstva zahraničných vecí.

Integračné prekážky

Integračné ambície krajiny narážajú na odpor predovšetkým v časti Republika Srpska. „Republika Srpska bola v roku 1995 terčom bombardovania lietadiel NATO,“ vysvetľuje Šabeta. „Musíme však byť racionálni. NATO pre nás znamená bezpečnosť. Keď máte bezpečné prostredie, máte aj investície. NATO je budúcnosťou pre našu krajinu, aj pre celý región.“ V oblasti regionálnej spolupráce je pre Šabetu vzorom práve stredná Európa: „Ešte nikdy som nevidel lepšiu spoluprácu, ako je tomu vo V4,“ dodal.

Projekt

Projekt Improving Democratic Institutions – Door to Europe pomohol odovzdať slovenské skúsenosti s reformovaním bezpečnostného sektora a obrany, ako aj know-how z inštitucionálnych reforiem v súvislosti so vstupom do NATO a EÚ. „Počas viac ako šiestich rokov v Bosne a Hercegovine, to bol zatiaľ najúspešnejší slovenský projekt v krajine,“ zdôraznil na stretnutí v Sarajeve Miroslav Mojžita, slovenský veľvyslanec v Bosne a Hercegovine.

Na projekte sa spolupodieľalo aj bosnianske Centrum pre medzinárodné vzťahy (CIR). Jeho prezident Miloš Šolaja je spokojný s tým ako projekt poukázal na pozitívnu skúsenosť Slovenska: „Prínos je viditeľný najmä v niektorých osobitných oblastiach, ako dosiahnutie bezpečnostných a ekonomických štandardov pre získanie členstva v NATO a v EÚ. Niečo z toho sme už implementovali v rámci tohto projektu.“ Okrem CIR sa na projekte spolupodieľala aj ďalšia lokálna mimovládna organizácia Centrum bezpečnostných štúdií.

• print this page

autor: Slovenská atlantická komisia