Základné princípy bezpečnostnej politiky Fínska sú zakotvené v „Správe vlády o fínskej bezpečnostnej a obrannej politike z roku 2004 (White Paper), ktorá určuje smerovanie krajiny v bezpečnostnej a obrannej oblasti. Súčasná vláda premiéra Mattiho Vanhanena pripravuje novú správu, ktorú vydá v septembri 2008.
Fínska zahraničná a bezpečnostná politika vychádza z národnej obrany mimo rámca NATO a označuje Fínsko za „nezúčastnenú“ krajinu. Obranné sily Fínska sú však štruktúrované a operujú tak, že vstup do NATO by prebehol bez väčších problémov. Fínsko pokladá za dôležitý základ bezpečnosti úzku spoluprácu EÚ a NATO, s ktorým spolupracuje v programe Partnerstvo za mier (Partnership for Peace - PfP) a rozvíja interoperabilitu ozbrojených síl v rámci Plánovacieho a hodnotiaceho procesu (Planning and Review Process - PARP) s cieľom umožnenia spolupráce v medzinárodnom krízovom manažmente a mierových operáciách.
Diskusia o možnom členstve Fínska v NATO
Vo Fínsku prebieha od parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili v marci 2007, intenzívna politická a verejná diskusia o ďalšom smerovaní krajiny v oblasti obrannej a bezpečnostnej politiky. Táto diskusia je výsledkom výrazného vplyvu konzervatívnej Národnej koalície. Konzervatívci sú jedinou relevantnou fínskou politickou stranou, ktorá presadzuje členstvo v NATO a posilnenie transatlantickej spolupráce.
Štúdia Fínskeho zahranično-politického inštitútu o NATO zverejnená 11. 12. 2007 a správa MZV Fínska o NATO zverejnená 22. 12. 2007 mierne pozitívne hodnotia Alianciu vyhýbajúc sa priamemu postoju k budúcemu členstvu v NATO. Nenachádzajú sa v nich žiadne odporúčania týkajúce sa členstva, ale prezentujú prevažne výhody prípadného fínskeho členstva v NATO. Skutočnosť, že väčšina fínskych vojakov v zahraničí slúži práve pod vlajkou NATO, ani rozšírenie spolupráce Fínska s Alianciou v oblasti programu partnerstva nepriniesli zmenu postoja verejnosti a politických predstaviteľov k členstvu krajiny v NATO.
Pri posudzovaní dlhodobo zamietavého postoja fínskej verejnosti k členstvu v NATO je potrebné mať na mysli filozoficko-historický aspekt mentality Fínov z pohľadu ich rozhodovania o členstve v Aliancii. Postoj Fínska k vojenským alianciám poznačilo obdobie studenej vojny, Fínsko od vyhlásenia nezávislosti v roku 1917 nikdy nebolo okupované cudzou mocnosťou a nikdy nemalo skúsenosti s diktátorským režimom. Vychádzajúc z uvedených historických súvislostí a negatívneho postoja fínskej verejnosti, nie sú ani fínski politickí lídri presvedčení o výhodnosti fínskeho členstva v NATO. Ak sa fínski politickí predstavitelia v budúcnosti rozhodnú k realizácii krokov smerom k členstvu, budú to musieť urobiť transparentným spôsobom - referendom. Vzhľadom na to, že fínsky prezident má podľa ústavy právomoci v zahranično-politických otázkach možno očakávať, že v najbližších prezidentských voľbách v roku 2012 bude diskusia o NATO kľúčovou otázkou kampane, pričom občania budú, vďaka vypracovaným štúdiám a intenzívnej informačnej kampani o NATO, lepšie informovaní. Ďalšie smerovanie krajiny vo vzťahu k NATO sa bude vyvíjať v závislosti od výsledku parlamentných volieb v roku 2011, prezidentských volieb o rok neskôr a od vývoja v Aliancii. Fínsko sa môže priblížiť k NATO najskôr po roku 2012 v prípade, že bude zvolený prezident, ktorý presvedčí konzervatívneho fínskeho voliča o správnosti krokov smerom k fínskemu členstvu v NATO. Súčasná fínska prezidentka Tarja Halonenová presadzuje politiku nezúčastnenosti k bezpečnostným zoskupeniam.
Implikácie možného fínskeho členstva v NATO
Počas viacročných diskusií o fínskom členstve sa Aliancia výrazne menila od príprav na kolektívnu obranu k realizácii operácií krízového manažmentu, v ktorých funkcia „bezpečnostného správcu“ prevažuje nad vojenskou úlohou. V prípade, že sa globálny krízový manažment vrátane vojenských zásahov zintenzívni, Fínsko by v prípade členstva v NATO muselo zvážiť, na ktorých činnostiach v rámci budúcich operácií by sa malo zúčastňovať. Bez ohľadu na štatút krajiny vo vzťahu k NATO bude národné obranné plánovanie profitovať z účasti na novom koncepte jednotiek rýchleho nasadenia NATO, čo je v ostrom kontraste k čerpaniu zdrojov na prípravu bojových skupín EÚ, ktoré nemajú prepojenie na národnú obranu. Aj napriek tomu, že Fínsko nie je členom NATO, jeho súčasný príspevok Aliancii prevyšuje vklad niektorých členských štátov. Fínske členstvo by nepochybne zvýšilo tlak na účasť v nových operáciách a aktivitách.
Vstup Fínska do Aliancie by mal určité implikácie na fínsko-ruské vzťahy. Aktívna fínska obranná a bezpečnostná spolupráca s Alianciou bez otvorenia prístupovej perspektívy nevyvoláva v Rusku veľké obavy. V prípade, že sa Fínsko rozhodne vstúpiť do NATO, politické fínsko-ruské vzťahy by sa nepochybne do určitej miery narušili a bolo by možné očakávať určité limitované vojenské protestné akcie Ruska v blízkosti fínskych hraníc. Rusko by sa začalo zamýšľať nad tým, prečo sa scenáre bezpečnostných hrozieb zmenili a prečo vojenská nezúčastnenosť nie je pre Fínsko dostatočná. Implikácie vo vzťahu k Rusku by však neboli veľmi intenzívne, nemali by dlhodobý charakter a postupne by sa vytratili. Ruská opozícia k rozširovaniu Aliancie vo veľkej miere pochádza zo zdráhania priznať si zmenšovanie sféry vplyvu. V dôsledku tradície dobrých bilaterálnych fínsko-ruských vzťahov má Moskva veľmi malý dôvod očakávať, že fínsky vstup do Aliancie by posilnil „staré NATO“.
Členstvo v NATO by zmenilo medzinárodný imidž Fínska a pozitívne by ovplyvnilo rozvoj spoločnej obrany EÚ. Fínske členstvo v NATO by určite prispelo k rozvoju vzťahov s USA. Podľa predbežných odhadov by členstvo neprinieslo nadmerné zvýšenie vojenských výdavkov, ani potrebu vzdať sa povinnej vojenskej služby.
Fínsko a Program Partnerstva za mier NATO
Fínsko vstúpilo do Severoatlantickej rady pre spoluprácu ako pozorovateľ v roku 1992. Od roku 1994 sa podieľa na programe „Partnerstvo za mier“ a od roku 1997 je členom Euroatlantickej partnerskej rady. V rámci rozsiahleho programu partnerstva sa zúčastňuje na aktivitách vojenského krízového manažmentu NATO a na spolupráci v oblasti civilného núdzového plánovania. Fínska strana prejavila eminentný záujem o udržanie kroku s NATO v oblasti obranného plánovania a vojenských spôsobilostí
Účasť fínskych jednotiek v operáciách krízového manažmentu NATO
Účasť Fínska v operáciách medzinárodného krízového manažmentu je ústredným prvkom fínskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Fínsko sa sústreďuje na účasť v operáciách v krízových oblastiach, kde môže poskytnúť primeranú podporu stranám, ktoré sú zainteresované do aktivít krízového manažmentu. Ďalším dôležitým prvkom fínskej účasti je rozšírenie a zdokonalenie obranných spôsobilostí fínskej armády, ako aj podpora aktivít NATO. Fínsko poskytlo podporu pri likvidácii malých a ľahkých zbraní, protipechotných mín, munície a toxických palív prostredníctvom tzv. Trustových fondov NATO. Fínsko sa podieľa na vojenskom krízovom manažmente pod vedením NATO na základe mandátu OSN od roku 1995. V operáciách vojenského krízového manažmentu NATO v Kosove a Afganistane pôsobí približne 500 fínskych príslušníkov. V súčasnosti pôsobí 106 fínskych príslušníkov pod švédskym vedením v afganskom Mazar-e-Sharife. Vláda plánuje spoločne so Švédskom a Nórskom ďalšie prehĺbenie spolupráce v civilnej aj vojenskej oblasti na severe Afganistanu. V operácii KFOR pôsobí 402 fínskych príslušníkov v rámci jednotiek Mnohonárodného úlohového zoskupenia stred (Multinational Task Force Centre – MNTF C) a veliteľstva KFOR, pričom fínska vláda rozhodla o vyslaní ďalších približne 50 príslušníkov do operácie od augusta 2008. Fínsko taktiež oznámilo svoju pripravenosť prevziať vedenie v MNTF C operácie KFOR. V tejto súvislosti nie je nezaujímavé pripomenúť, že súčasťou MNTF C je jednotka ozbrojených síl, pôsobiaca v operácii KFOR.
autor: Tibor Králik veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo FínskuNa pridávanie komentárov musíte byť registrovaným členom a musíte byť prihlásený.
