Dva roky je veľvyslancom, vedúcim Stálej delegácie Slovenskej republiky pri NATO a stálym predstaviteľom SR pri Severoatlantickej rade František Kašický. Tvorí najbližší spojovací článok medzi Slovenskom a generálnym štábom Aliancie. Publicistka Mária Šišuláková ho požiadala o rozhovor.
Slovenská republika bola v o októbri usporiadateľkou dvojdňového bratislavského vrcholného stretnutia ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie. Aké boli v Bruseli ohlasy na stretnutie?
Priebeh neformálneho rokovania ministrov obrany členských krajín NATO v Bratislave bol spojencami hodnotený veľmi pozitívne. V priebehu diskusie k hodnoteniu výsledkov stretnutia sme sa v Bruseli stretli s vysokým ocenením organizačnej, administratívnej a kultúrnej stránky celého podujatia. Výrazne pozitívne bol ocenený najmä krátky kultúrny program, ktorý veľmi dynamicky predstavil architektonické skvosty, prírodné krásy a kultúru Slovenska. Dovolím si povedať, že sme pomyselnú latku pri organizácii takýchto podujatí posunuli pomerne vysoko.
Ktoré výstupy zo stretnutia považujete za dôležité a prečo?
Neformálne rokovanie ministrov obrany v Bratislave bolo pravidelným stretnutím, ktorého cieľom bolo prediskutovať aktuálne otázky prebiehajúcich operácií a transformácie ozbrojených síl. Pre bližšie objasnenie je potrebné uviesť, že ministri obrany sa stretávajú pravidelne trikrát v priebehu kalendárneho roka. Dve stretnutia majú neformálny charakter a sú uskutočňované striedavo v členských krajinách NATO. Tieto stretnutia sú zamerané na konzultácie k otázkam, ktoré si vyžadujú politické usmernenie zo strany ministrov, a v ich priebehu sa spravidla neprijímajú žiadne formálne rozhodnutia. Tretie stretnutie, tzv. formálne, sa uskutočňuje vždy v centrále NATO v Bruseli a je priamo naviazané na cyklus obranného plánovania. Bratislavské rokovanie bolo zamerané najmä na aktuálne otázky operácie ISAF a na aktuálne otázky súvisiace s transformáciou ozbrojených síl. Jeho špecifikom bola skutočnosť, že to bolo prvé rokovanie politických špičiek Aliancie pod vedením nového generálneho tajomníka NATO. Z obsahovej stránky bola diskusia ministrov obrany orientovaná najmä na stratégiu ďalšieho postupu v Afganistane v nadväznosti na správu veliteľa ISAF. Ministri obrany podporili navrhované zmeny v stratégii vedenia operácie ISAF a zdôraznili potrebu zamerania hlavného úsilia v rokoch 2009 a 2010 na ochranu afganského obyvateľstva, budovanie afganských bezpečnostných síl, podporu budovania štátnych inštitúcií a zlepšenie spolupráce so susednými krajinami, predovšetkým s Pakistanom. Ministri obrany na rokovaní potvrdili rozhodnutie o nasadení systému AWACS do operácie ISAF. Druhou hlavnou témou rokovania bolo zhodnotenie dosahov finančnej a ekonomickej krízy na národné obranné rozpočty členských krajín NATO a vojenský rozpočet Aliancie. Pozornosť sa zamerala na hľadanie riešení v nastolení rovnováhy medzi dostupnými materiálnymi, ľudskými a finančnými zdrojmi a požiadavkami. V poslednom období predovšetkým z dôvodu zvyšujúceho sa úsilia Aliancie v Afganistane dochádza k prehlbovaniu rozdielu medzi dostupnými zdrojmi a požiadavkami. Ministri obrany rozhodli v priebehu bratislavského stretnutia o vytvorení pracovnej skupiny vysokých predstaviteľov ministerstiev obrany a uložili im v spolupráci s odbornými orgánmi NATO pripraviť návrhy na riešenie danej situácie. Treťou témou bola problematika výstavby protiraketovej obrany NATO. Minister obrany USA R. Gates informoval o výsledkoch prehodnotenia programu protiraketovej obrany USA, ktoré viedli k rozhodnutiu o odstúpení od pôvodných plánov. Táto časť rokovania mala len informatívny charakter.
Potreba zvyšovania prítomnosti armád NATO v Afganistane už rezonuje dlhší čas. Z akého hľadiska je pre Slovenskú republiku dôležitá?
Treba zdôrazniť, že SR je súčasťou medzinárodného spoločenstva, v najširšom zmysle reprezentovanom OSN. Ako člen OSN sa aktívne zapája do jej práce a v prípade Afganistanu je to operácia ISAF. Od roku 2004 sme členom NATO, ktoré zhruba v tom čase prevzalo velenie operácie ISAF. Od začiatku operácie ISAF bol však jej mandát obmedzený len na hlavné mesto Kábul a blízke okolie. Až v roku 2006 na základe mandátu OSN sa táto operácia pod vedením NATO rozšírila na celé územie Afganistanu. Ukázalo sa však, že nasadenie zahraničných síl na takú veľkú krajinu nebolo dostatočné, čo umožnilo, že opozičné militantné sily sa medzitým opäť zaktivizovali. Slovensko ako člen OSN a NATO má teda vážny záujem, aby operácia ISAF bola úspešná a aby sa podarilo krajinu stabilizovať tak, že sa nevráti do obdobia, keď slúžila ako útočisko svetových teroristov.
Osobne ste sa zoznámili s podmienkami práce našich vojakov v Afganistane. Teraz vláda rozhodla o takmer dvojnásobnom zvýšení ich počtu v tejto ázijskej krajine. Prečo má toto rozhodnutie veľký význam, ako to vníma generálny štáb NATO v Bruseli?
Oznámenie tohto zámeru SR ešte počas zasadnutia ministrov obrany NATO v Bratislave vyslalo silný politický signál solidarity spojencom práve v čase, keď sa administratíva USA ešte len rozhodovala o ďalšom postupe. Tento predvídavý krok bol, podľa mňa, medzi spojencami veľmi dobre prijatý a je možné, že istým spôsobom aj prispel k urýchleniu rozhodovania niektorých ďalších členských krajín o navýšení svojich príspevkov do operácie ISAF. Súčasne treba poznamenať, že nekonečné zvyšovanie nie je jedinou cestou k úspechu, musí sa súčasne uskutočňovať výcvik afganských bezpečnostných síl, podporovať civilné úsilie a odovzdávať zodpovednosť za bezpečnosť a vývoj v krajine demokraticky zvolenej vláde.
V prípade našich jednotiek ide najmä o odmínovačov a chemikov. Je zo strany NATO záujem tiež o iné špecializácie?
Samozrejme, NATO má záujem o viaceré spôsobilosti krajín rôzneho druhu. V súčasnosti hlavne o inštruktorov, ktorí by boli schopní uskutočňovať výcvik jednotiek afganskej armády. Kritická je tiež potreba výcviku policajtov, kde by inštruktorov mohli vykonávať tak civilní policajti, ako aj dobre pripravení vojaci.
Do Bruselu ste odchádzali s predsavzatím získať pre Slovensko ďalšie posty alebo zabezpečiť dobrovoľné príspevky. Podarilo sa niečo?
Aj v čase dosahov ekonomickej a finančnej krízy a v období, keď sú aj možnosti dobrovoľných národných príspevkov pre Alianciu obmedzené, sa nám podarilo presadiť nášho zástupcu do vyššej pozície v rámci medzinárodného štábu v NATO a vo finálnej fáze je obsadenie ďalšieho miesta.
