Jednu horúcu júlovú noc som spolu so svojou rodinou spal doma vo Washingtone, keď zazvonil telefón. Bol to generál vzdušných síl z Pentagonu, ktorý mi volal, že ma potrebuje kvôli naliehavému problému. Ako v hollywoodskom filme som rýchlo nasadol do svojho auta a uháňal temným a spiacim Washingtonom do Pentagonu, kde to vírilo aktivitou. Čoskoro som zistil prečo.
Zhodnotili sme, že Severná Kórea pripravuje odpálenie rakety dlhého doletu. Neboli sme si istí doletom, náložou a jej silou, zamýšľaným cieľom alebo presnosťou rakety, avšak stále bola šanca, že ak bude všetko fungovať, mohla by zasiahnuť územie USA.
V tom momente sa uskutočňovali prípravy na telefonáty kľúčovým spojencom a priateľom, s cieľom oboznámiť ich s našim predpokladom a informovať ich o tom, že ak by raketa po odpálení ohrozovala Spojené štáty, mali by sme byť pripravení odpáliť naše interceptory z Aljašky a Kalifornie, aby ju zneškodnili. Mojou úlohou bolo pomôcť pri písaní stanoviska.
O polnoci som sedel v generálovej kancelárii a bol som šokovaný tým, že taká akútna hrozba pre Spojené štáty sa neočakávane objavila v tú júlovú noc a cítil som bezradnosť nad tým, že nemôžeme takmer nič spraviť, aby sme to zastavili bez toho, aby to nezahŕňalo preventívnu vojenskú akciu, zvyčajne rezervovanú pre scenáre z čias Studenej vojny.
Mysliac na moju doma spiacu rodinu, šťastne netušiacu čomu musí národ zrazu čeliť, zmenil som svoj pohľad na raketovú obranu a ďakoval som bohu, že máme niečo, nezáleží ako veľmi nové, čo nám môže dať aspoň akúsi šancu na zneškodnenie tej rakety a zabrániť tak možnej katastrofe.
Nie jedna, ale viacero striel rôznych typov bolo odpálených Severnou Kóreou len pár dní po 4. júli 2006, našom dni nezávislosti. Väčšina odpálení skončila neúspechom. Ale boli ponurým pripomenutím toho, aké je to bojovať s neistotou v nebezpečnom svete. Ponaučením z tohto príbehu je nielen to, aká nebezpečná môže byť “nukleárna” Severná Kórea, ale tiež ako neočakávane sa môžu objaviť hrozby pre štát a vlády nemôžu čakať na to, kedy si budú týmito hrozbami isté, aby na ne mohli zareagovať.
V tú júlovú noc roku 2006 som bol vďačný, že aj napriek nedostatku mojej podpory, múdre hlavy počas viacerých rokov prevážili a Spojené štáty sa posunuli dopredu s technikou raketovej obrany a nakoniec postavili dve základne na území Spojených štátov len pár mesiacov predtým, než museli byť takmer použité.
Potreba čeliť neznámemu a nečakať s prijatím patričných krokov až dovtedy, kým sa z neznámeho stane známe je jedným z náhľadov, ktoré som načrtol počas rokov, kedy som pracoval na krízach a konfliktoch a ktorý chcem pomôcť pri premýšľaní o raketovej obrane v Európe.
Rozprával som sa s viacerými mladými európskymi novinármi navštevujúcimi Washington a jedna z nich v nadväznosti na raketovú obranu v Európe povedala: „prečo máte pocit, že musíte budovať tieto základne, ako viete, že je to skutočne potrebné... neviete to na isto. Nemali by ste počkať, kým si budete istí, že existuje nejaká hrozba predtým než miniete všetky tie peniaze na raketovú obranu?“
Jej otázka bezchybne ilustruje jednu z výziev, ktorej musia zodpovední čeliť, a to, ako sa vysporiadate s neznámym? Ako vypracujete plán pre neznámu hrozbu a presvedčíte ostatných, že sa musia prijať takéto kroky, avšak bez jednoznačného dôkazu, ktorého sa skeptici dožadujú?
Nedokázal som tú novinárku so 100% istotou ubezpečiť, že Irán vyvinie nukleárne zbrane a prostriedky ako ich odpáliť, ako aj, že iný štát alebo neštátny aktér nevyvinie také zbrane v najbližších rokoch. Ale dvomi vecami som si istý: po prvé, že minulé udalosti nám ukázali, že Irán vyvíja nukleárne kapacity, ktoré by mohli byť použité aj ako zbrane a že Irán sa nezdráha vyhrážať sa ostatným štátom. Taktiež viem, že v istých momentoch a pri politických otrasoch sa môžu niektoré štáty dostať pod rozhodujúci vplyv extrémistov, ktorí by mohli mať podobné nukleárne ambície.
Druhou vecou, ktorou som si istý je to, že ak budeme čakať až sa budúca hrozba stane na 100% skutočnosťou, prostriedky slúžiace na konfrontáciu extrémistov, disponujúcich nukleárnymi zbraňami, budú veľmi limitované a ich použitie môže viesť k tragickým výsledkom. Vzhľadom nato čo vieme teraz a čo môže priniesť budúcnosť, prezieravosť a naša zodpovednosť chrániť našich občanov pred neistými hrozbami si vyžadujú, aby sme v Európe vybudovali tretiu základňu raketovej obrany.
Ďalším ponaučením, ktoré som získal je to, že nie je možné prianím odhnať zlé veci, dúfajúc, že ak zatvoríte svoje oči dostatočne pevne a vankúšom si zakryjete hlavu, zlé veci zmiznú. Ak aj nie, zlá situácia sa stáva horšou, ak sa neprijmú opatrenia. S tým tiež súvisí, že takéto želanie odohnať zlé veci preč je vrúcnou vierou, že problémy sa týkajú niekoho iného a nie nás.
Som presvedčený, že pre Slovákov je veľká časť 20. storočia dostatočne plná historických skúseností, aby vedeli, že takáto stratégia je naivná a predstavuje zaručenú cestu k tragédii. Zo svojej vlastnej histórie Slováci vedia, že tak ako s nacizmom alebo Mníchovskou dohodou, ani s extrémistami to nefunguje.
Veľa štátov by rado odložilo problémy sveta na prah Spojených štátov, tvrdiac buď, že Spojené štáty tieto problémy spôsobili, alebo že nakoľko Spojené štáty sú super-mocnosťou, je na nich aby to vyriešili.
Všetci zdieľame bremeno nápravy týchto problémov a určite budeme všetci zdieľať búrlivé výsledky týchto problémov ak sa ich spoločne nepokúsime vyriešiť, bez ohľadu nato ako veľmi si želáme aby zmizli alebo ako veľmi dúfame, že patria niekam inam.
Som si istý, že väčšina Dánov bola veľmi prekvapená, keď sa raz ráno prebudili a v správach zistili, že ich veľvyslanectvá sú vyhadzované do vzduchu a na fotografiách videli ako sú dánske vlajky pálené, alebo dánske produkty vyhadzované na ulicu. Dáni sa považujú za vynikajúcich občanov medzinárodnej komunity a dobrých Európanov... a oni sú! Domnievajú sa, že medzinárodná komunita má podobný pohľad na nich. Ani v najdivokejších snoch by ich nenapadlo, že by ich národné symboly mohli byť napádané spolu s tými Spojených štátov.
Niektorí Dáni mohli mať pocit, že kvôli úlohe Spojených štátov vo svete, nie je nezvyčajné ak sa Spojené štáty ocitnú pod útokom. „Ale my Dáni sme dobrí,“ by povedali, „ako sa to mohlo stať nám?“ Avšak karikatúry Mohameda publikované v dánskych novinách vyvolali reakciu extrémistov v mnohých častiach Blízkeho východu, ktorí pálili dánske vlajky, čo v konečnom dôsledku ilustruje fakt, že nezáleží akí dobrí sa zdáme byť medzinárodnému spoločenstvu, alebo ako ďaleko si myslíme, že sme od hľadáčika extrémizmu, rýchlo a ľahko sa môžeme stať terčom.
My, národy transatlantického spoločenstva, veľké i malé, nemôžeme nechať prianím zmiznúť tento problém extrémizmu a neistoty z nevedomosti, či sa môžeme stať cieľmi extrémizmu. Taktiež nemôžeme uniknúť od všetkého s myšlienkou, že problémy prináležia Spojeným štátom. Nebude to fungovať ani ak sa budeme správať ako niekto, kto kráča v nebezpečnej časti mesta - ak vidíte problém kráčajúci smerom k vám, vyhnete sa očnému kontaktu a jednoducho prejdete na druhú stranu ulice. Takto to nefunguje v nebezpečnej časti mesta a ani v nebezpečnom svete. Nemôžeme odsúdiť sami seba a naše deti k životu v strachu vo svete, kde sa bojíte uskutočniť očný kontakt. Musíme sa brániť pred eventuálnou možnosťou, že extrémisti môžu získať nukleárne potenciál, ktorý by im umožnili držať nás ako rukojemníkov podľa ich vôle.
Američania a Briti z nedávnych skúseností vedia, že štandardnou taktikou Iránu sa stalo uvádzať do rozpakov ostatné štáty, alebo získať nad nimi vplyv prostredníctvom zatýkania ich občanov, aby dosiahli svoje ciele, resp. získali politické body. Ak sa pozrieme na túto nedávnu históriu, naznačené tendencie nám do budúcnosti ukazujú, že nemožno vylúčiť aby Irán nepoužil novo nadobudnuté nukleárne kapacity na ohrozovanie ostatných štátov, kontinentov alebo inštitúcií nukleárnymi dôsledkami. Nemôžeme dovoliť, aby naša vlastná sloboda konania bola limitovaná takýmto nukleárnym vydieraním.
Je zrejmé, že tak ako v OSN, aj tu sa musíme spojiť, aby sme predišli možnosti, že Irán vyvinie nukleárne zbrane. Ale keďže budúcnosť je neznáma, musíme sa takisto poistiť proti možnosti, že Irán bude úspešný a bude disponovať schopnosťami prinútiť štát alebo inštitúciu, aby prišli s ponukou. Bývalý námestník ministra zahraničných vecí Bob Joseph cituje Václava Havla z jednej jeho práce nazvanej „Prečo akceptovať radar?“ Havel hovorí: „Toto nie je o začiatku pretekov v zbrojení. Toto nie je o tom, že Spojené štáty si robia zo svojich spojencov vazalov. Naopak, staneme sa vazalmi závislými na láskavosti a rozmaroch ostatných, ak sa včasným spôsobom nepripravíme na ozajstné budúce hrozby.“
Ak budeme čakať až do tohto testu, bude už príliš neskoro. V podstate, ak už Irán získa nukleárny potenciál, budovanie tretej základne by mohlo tlačiť na Iráncov, aby tento potenciál využili predtým, než bude táto základňa postavená.
Dôležitým faktom je aj skutočnosť, že raketová obrana nie je jediným nástrojom používaným na konfrontáciu nukleárnych hrozieb - známych alebo neznámych. Programy ako Iniciatíva proti šíreniu zbraní hromadného ničenia alebo Globálna iniciatíva na boj proti nukleárnemu terorizmu, na ktorých participuje mnoho štátov, takisto ako práca OSN a jej inštitúcií, sú súčasťou úsilia medzinárodného spoločenstva zabrániť šíreniu nukleárnych zbraní. Raketová obrana dopĺňa toto úsilie a hrá unikátnu rolu - ako ochrany, poistky proti možnosti, že tieto snahy nebudú úspešné.
Raketová obrana taktiež ponúka možnosť úspešnej obrany proti malému nukleárnemu arzenálu extrémistov, redukujúc ho na drahý kovový odpad, nakoľko nemôže byť použitý donucovanie a zastrašovanie ostatných.
Toto je premenná s ktorou musia extrémisti počítať pri svojich kalkuláciách a zvažovaní o vývoji nukleárnych kapacít, s možnosťou, že už postavená základňa raketovej obrany môže neutralizovať vznikajúci nukleárny arzenál, tým pádom úsilie extrémistov vybudovať takýto arzenál vôbec nestojí za to. Raketová obrana môže byť účinným odstrašujúcim prostriedkom proti doposiaľ nevybudovaným nukleárnym kapacitám.
Raketová obrana nie je iniciatívou len Spojených štátov; ostatné štáty tiež pracujú na vlastných národných programoch ochrany rozmiestnených jednotiek pred raketovými útokmi, takisto ako NATO napreduje so svojou prácou na územnej raketovej obrane. V skutočnosti, hlavy štátov a vlád NATO už vyjadrili svoju podporu pre vybudovanie tretej základne a nariadili NATO, aby preskúmalo možnú podporu týchto snáh. Viacúrovňový prístup medzinárodného spoločenstva by rozhodne hral podstatnú úlohu, nielen ako snaha časti medzinárodného spoločenstva čeliť šíreniu nukleárnych zbraní, ale aj ako poistka, ktorú budeme potrebovať proti neznámemu. Na účasť na tomto úsilí bola takisto prizvaná i Ruská federácia.
Zo svojej štvrťstoročnej práce počas kríz a konfliktov, mieru a obnovy, som sa naučil dosť, aby som vedel, že musíme byť stále pripravení na budúcnosť, ktorá je vzdialená istote a nečakať s uskutočňovaním príprav na obranu až do doby, kým sa hrozba stane známou. Zo svojej vlastnej skúsenosti z roku 2006 viem, ako veľmi dôležitá môže byť raketová obrana a ako neočakávane ju môžeme potrebovať. Z toho čo viem o tomto svete, nemám žiadne pochybnosti o dôležitosti vybudovania tretej základne raketovej obrany, aby sme ochránili naše transatlantické spoločenstvo.
Slovenská história bola formovaná geografiou, umiestňujúc Vás na siločiary záujmov ovládnutia Vašej zeme a zvyšku Európy. Pre Slovákov nie je dôležitosť vysporiadania sa s neznámym a ochrany sami seba len akademickou teóriou. Je to smrtiaci business, ktorého konzekvencie osvetľovali slovenskú históriu počas minulého storočia. Ale dnes geografia umiestnila Váš región do pozície, v ktorej hrá novú historickú rolu ako časti obranného múru slúžiaceho na ochranu transatlantického spoločenstva pred vydieraním a nátlakom zo strany extrémistov, ktorí by použili nukleárny potenciál na vydieranie a zastrašovanie nielen Spojených štátov, ale i Európy a jej inštitúcií. Je pred Vás predložená historická úloha a tak ako to vedia všetci ľudia, vedia to vo svojich dušiach aj Slováci.
autor: James Townsend viceprezident Atlantického klubu Spojených štátovNa pridávanie komentárov musíte byť registrovaným členom a musíte byť prihlásený.
