Množstvo teroristických útokov v Afganistane narastá, v televízii vidno devastujúce účinky teroristických útokov v Iraku a obrazy z jedenásteho septembra máme ešte stále v živej pamäti. Terorizmus ohrozuje ľudskú bezpečnosť na celom svete. V rýchlo a intenzívnejšie sa globalizujúcom svete si žiadna krajina nedokáže efektívne poradiť s terorizmom sama. Ako vyhlásil výkonný riaditeľ Úradu OSN pre drogy a zločin (UNODC) Antonio Maria Costa: „Terorizmus dnes nepozná žiadne putá, nie je zameraný na konkrétnu národnosť, nepozná žiadne náboženstvo a neuznáva výnimky. Povaha terorizmu sa tiež zmenila. Kedysi bol hrozbou pre jednotlivé národy, dnes je terorizmus medzinárodným fenoménom.”
Pohľad späť
Terorizmus bol súčasťou medzinárodnej agendy už dlho pred založením OSN. V roku 1934 sa v Spoločnosti národov, predchodkyni OSN, diskutovalo o návrhu konvencie o prevencii a treste v súvislosti s terorizmom. Napriek tomu, že konvencia bola nakoniec prijatá v roku 1937, nikdy nenadobudla platnosť. Na úrovni OSN boli medzinárodné zmluvy uzatvárané od 60. rokov. Tokijský dohovor z roku 1963 bol prvým z 13-tich univerzálnych právnych nástrojov, ktoré mali zabrániť teroristickým aktom.
Valné zhromaždenie OSN sa zaoberá terorizmom ako medzinárodným problémom od roku 1972. V 70. a 80. rokoch sa na tomto fóre pristupuje k tomuto problému pomocou rôznych rezolúcií. Počas tohto obdobia boli prijaté dve protiteroristické konvencie: Zmluva o prevencii a treste za zločiny proti medzinárodne chráneným osobám v roku 1973 a Medzinárodný dohovor o zákaze brania rukojemníkov z roku 1979. Valné zhromaždenie sa znovu sústredilo na otázku terorizmu v decembri 1994 prijatím Deklarácie o opatreniach na eliminovanie medzinárodného terorizmu. Dodatkom k tejto deklarácii vznikol ad hoc výbor pre terorizmus v roku 1996. Po prijatí Deklarácie sa výbor dôsledne venoval teroristickej otázke.
V posledných rokoch bol vykonaný značný pokrok v rozpracovaní medzinárodných nástrojov boja proti terorizmu a to najmä v rámci Ad hoc výboru Valného zhromaždenia pre terorizmus ako aj Komisie odborníkov Šiesteho výboru. Od roku 1997 ukončilo Valné zhromaždenie prácu na troch špecifických protiteroristických nástrojoch a tými sú: Medzinárodná konvencia z roku 1997 pre obmedzenie teroristických útokov, Medzinárodná konvencia z roku 1999 pre obmedzenie financovania terorizmu a Medzinárodná konvencia z roku 2005 pre obmedzenie aktov atómového terorizmu.
Bezpečnostná rada OSN sa zaoberala problematikou terorizmu od začiatku roku 1990. Jej konanie nadobudlo formu sankcií proti štátom, ktoré uvažovali nadviazať spojenie s určitými aktmi terorizmu - Líbya v roku 1992 a Sudán v roku 1996 - rovnako ako aj proti organizáciám - Taliban v roku 1999 vrátane Al-Kájdy v roku 2000. Uznesením č. 1269 z roku 1999 vyzvala Bezpečnostná rada OSN k spolupráci štátov v prevencii a potlačovaní všetkých teroristických aktov. Po útoku v Spojených štátoch amerických z 11. septembra 2001 bol zaznamenaný začiatok zosilnenia protiteroristických prác. V roku 1999 založila Bezpečnostná rada OSN silný protiteroristický nástroj - Výbor 1267 pomenovaný podľa rezolúcie č. 1267, ktorý zahŕňa všetkých členov Bezpečnostnej rady OSN a monitoruje sankcie proti Talibanu a od roku 2000 aj proti Al-Kájde.
Na žiadosť Bezpečnostnej rady ustanovil generálny tajomník OSN analytickú podporu a tím monitorovania sankcií, ktorý by asistoval výboru. Tím sa skladá z expertov v oblasti boja proti terorizmu a súvisiacimi právnymi záležitosťami, zákazu vyzbrojovania, zákazu cestovania a financovania terorizmu. Po teroristických útokoch proti USA z 11. septembra založila v roku 2001 Bezpečnostná rada rezolúciou č. 1373 Protiteroristický výbor. Toto uznesenie ukladá povinnosť členským štátom prijať opatrenia na prevenciu teroristických aktivít a kriminalizácie rôznych foriem teroristických aktov, rovnako ako opatrenia ktoré napomáhajú a presadzujú spoluprácu medzi štátmi vrátane podpory medzinárodných protiteroristických nástrojov.
Od členských štátov sa vyžaduje pravidelne podať správu Protiteroristickému výboru pre opatrenia, ktoré prijali implementovaním rezolúcie č. 1373. V roku 2004 zrealizoval generálny tajomník žiadosť Bezpečnostnej rady a zriadil Výkonné riaditeľstvo protiteroristického výboru určeného na pomocné práce výboru pri kontrolovaní realizácie rezolúcie 1373, a ktorý má napomôcť zabezpečeniu technickej podpory členských štátov. Taktiež v roku 2004 zriadila Bezpečnostná rada dva prídavné protiteroristické orgány: Výbor 1540 kontrolujúci súlad členských štátov s rezolúciou Bezpečnostnej rady 1540. Táto rezolúcia vyzýva členské štáty k zamedzeniu neštátnych predstaviteľov, vrátane teroristických skupín, k prístupu k zbraniam hromadného ničenia.
Komisia odborníkov 1566 zložená zo všetkých členov Bezpečnostnej rady odporúča praktické opatrenia proti skupinám a organizáciám zapojeným v teroristických aktivitách, ktoré nie sú predmetom kontroly Výboru 1267. Na Svetovom samite v roku 2005 prijala Bezpečnostná rada rezolúciu 1624 na stretnutí na vysokej úrovni, ktorá odsúdila všetky teroristické akty bez ohľadu na ich motiváciu, ako aj podnecovanie k takýmto aktom. To vyzýva členské štáty tiež právne zakázať teroristické činy a podnecovanie k ich páchaniu a odoprieť bezpečné útočisko každému vinnému v takom konaní.
Medzník
Globálna protiteroristická stratégia OSN z roku 2006 určila medzník. Bola prijatá všetkými 192 členskými štátmi 8. septembra 2006 a odštartovala stretnutie Valného zhromaždenia na vysokej úrovni 19. septembra 2006. Bolo to po prvýkrát, čo sa všetky krajiny na svete zhodli na spoločnom prístupe k boju proti terorizmu. „Prijatie rezolúcie v globálnej protiteroristickej stratégii OSN s jej pripojeným Plánom akcie 192 členských štátov reprezentuje spoločné potvrdenie v ktorom my, Organizácia Spojených národov, budeme stáť na čele v boji proti terorizmu a všetkým jeho formám a prejavom, spáchaných kýmkoľvek, kdekoľvek a z akýchkoľvek dôvodov, ktoré musia byť odsúdené a nesmú byť tolerované“, povedal prezident na začiatku 61. zasadnutia Valného zhromaždenia Sheikha Haya Rashed Al Khalifa. Prijatie stratégie bolo vyvrcholením rokov úsilia a napĺňania záväzkov z rozhodnutia svetových mocností na Svetovom samite v New Yorku v roku 2005. Stratégia prináša rozmanité protiteroristické aktivity sústavy OSN do spoločnej štruktúry.
Táto potreba bola prvýkrát navrhnutá v správe Panel na vysokej úrovni pre hrozby, výzvy a zmeny v decembri 2004, v ktorej bol Panel vyzvaný Organizáciou Spojených národov prevziať vedúcu úlohu v presadzovaní takejto komplexnej stratégie. Generálny tajomník OSN, Kofi Annan, zahájil svoj návrh pre komplexnú protiteroristickú stratégiu 10. marca 2005 v svojom prejave v Madride na základe správy Výboru pri príležitosti prvého výročia bombových útokov na madridské vlaky. Ním navrhnutá stratégia zahrňovala 5 kľúčových elementov: odradenie skupín od uchyľovania sa k terorizmu, odmietnutie teroristických spôsobov uskutočniť útok, zabránenie štátom podporovať teroristické skupiny, rozvíjanie možností štátov na prevenciu proti terorizmu a bránenie ľudských práv v kontexte terorizmu a protiterorizmu.
Prejav generálneho tajomníka Kofiho Anana poskytol predstavu pre systém OSN, ktorý berie do úvahy prevenciu, ako aj akcie schopné konania a začlenené krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia. To vytvorilo sústavu, ktorá má pomôcť udržaniu politickej vôle členských štátov pokračovať v boji proti terorizmu v globálnej agende. V tom istom čase to bol tiež praktický systém efektívne pomáhať členským štátom v ich národných, ako aj regionálnych a globálnych protiteroristických snahách.
Generálny tajomník Ban Ki-moon považoval terorizmus za prioritnú oblasť jeho záujmu ešte pred tým, než prevzal miesto. V jeho prvom vyhlásení v Bezpečnostnej rade vyhlásil, že hrozba terorizmu si vyžaduje naliehavú, sústavnú a komplexnú pozornosť medzinárodného spoločenstva. Uznajúc, že terorizmus je stále jednou z najzávažnejších výziev dnešnej doby, generálny tajomník Ban sa sám zaviazal posilniť prácu OSN v boji proti tejto hrozbe. Cez prácu Protiteroristickej implementačnej operačnej skupiny (Counter – Terrorism Implementation Task Force - CTITF), vedenú úradom generálneho tajomníka, 24 programov OSN, fondy a špeciálne agentúry s protiteroristickými nariadeniami sa vyvinuli programy práce, ktoré priniesli množstvo iniciatív implementovať stratégiu. Jeden z prvých konkrétnych a praktických záverov týchto spojených síl bola online Protiteroristická príručka pre členské štáty, ktorú vydal generálny tajomník 16. februára 2007 (www.un.org/terrorism/cthandbook).
Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC)
„Misiou UNODC je prispievať k dosiahnutiu bezpečnosti a spravodlivosti pre všetkých, spraviť tak svet bezpečnejší, bez zločinov, drog a terorizmu“, uviedol v stratégii 2008 - 2011 výkonný riaditeľ UNODC, Antonio Maria Costa. Úlohou UNODC je poučiť svet o nebezpečí narkomanie a posilniť medzinárodné akcie v boji proti produkcii drog, nezákonnému obchodovaniu a proti zločinom spojených s drogami. UNODC má taktiež za úlohu zlepšiť prevenciu a napomáhať zvýšiť počet krajín s reformou kriminálnej spravodlivosti. V roku 2002 Valné zhromaždenie rozšírilo program aktivít pre Sekciu UNODC pre prevenciu terorizmu (Terrorism Prevention Branch of UNODC).
Rozšírený program sa sústreďuje na obstarávanie finančnej pomoci štátom v právnych protiteroristických aspektoch. To zahŕňa najmä ratifikáciu a implementáciu všeobecných právnych nástrojov proti terorizmu, tak ako aj posilnenie oprávnenosti medzinárodného kriminálneho súdneho systému týkajúcich sa princípov zákonnosti. Naviac, program práce Sekcie znamená obstarať skutočné informácie o protiteroristických otázkach v medzivládnych orgánoch, najmä vo Valnom zhromaždení, Hospodárskej a sociálnej rade, Komisii pre prevenciu kriminality a kriminálnu spravodlivosť. Sekcia taktiež poskytuje špeciálne informácie o závažných protiteroristických otázkach z iniciatívy Sekretariátu OSN a koordinuje jeho aktivity s ďalšími entitami a organizáciami.
V Akčnom pláne OSN, Globálnej protiteroristickej stratégii, sú definované rozsiahle právomoci UNODC. Stratégia podporuje UNODC k zväčšeniu jej technickej asistencie. Podporuje členské štáty v použití technickej pomoci dodanej UNODC. UNODC má značné komparatívne výhody k dodávaniu protiteroristickej finančnej podpory. Obzvlášť spája rozsah skúseností v súvisiacich oblastiach kriminálnej prevencie a spravodlivosti, zákonnosti, drogovej kontroly, medzinárodného organizovaného zločinu, prania špinavých peňazí, korupcie a súvisiacej medzinárodnej kooperácii v kriminálnych záležitostiach s funkčným poľom – s úrovňou oprávnenia.
Globálny projekt UNODC na posilnenie zákonného vládneho systému proti terorizmu poskytuje celkový rámec pre Úrad na poskytnutie technickej podpory krajinám. Funguje ako „pohyblivý“ projekt, s globálnymi, subregionálnymi a národnými komponentami. Je pravidelne revidovaný a aktualizovaný, aby zabezpečil relevantnosť všetkých elementov, a aby integroval nové iniciatívy ako odpovede na nové požiadavky. Celkovým cieľom projektu je podpora členských štátov v dosahovaní funkčných univerzálnych právnych vládnych systémov bojujúcich proti terorizmu v súlade s princípmi zákonnosti.
Rozsah pomoci poskytovanej týmto projektom sa rozširoval na základe geografického dosahu, počtu štátov prijímajúcich pomoc a podstatnej spokojnosti s poskytovanou pomocou. Stále viac pozornosti je venovanej implementácii pomoci, tak ako aj tomu, že štáty ratifikujú všeobecné právne inštrumenty. V období od januára 2003 do augusta 2007, bola cez projekt poskytnutá pomoc asi 148 krajinám, z ktorých 114 prijalo priamu pomoc od delegácií krajín a konferencií, ďalšie prijali nepriamu pomoc 38 subregionálnych a regionálnych workshopov a súvisiacich aktivít organizovaných „pod projektom“. Približne 6.000 národných kriminálnych právnych úradníkov poskytlo pomoc dôkladnými poradami a zaúčaním o ratifikácii a implementácii požiadaviek. Tieto workshopy poskytli krajinám z rovnakého regiónu možnosti k porovnateľnému pokroku, učiť sa jeden od druhého a harmonizovať legislatívne úsilie.
Členské štáty, s ktorými Sekcia riadi technické kooperačné aktivity od roku 2002, prevzali odhadom 384 nových schválení všeobecných antiteroristických inštrumentov. Zatiaľ čo v januári 2003, keď globálny projekt začal, len 26 krajín ratifikovalo prvých 12 všeobecných právnych inštrumentov, od septembra 2007, 93 krajín ratifikovalo všetky. Rovnako v januári 2003, zatiaľ čo 98 krajín ratifikovalo len 6 alebo menej z prvých 12 inštrumentov, od septembra 2007 sa tento počet znížil na 28. Asi 28 krajín má novú alebo revidovanú protiteroristickú legislatívu na rôznych stupňoch prijatia. Obsah národných kriminálnych právnych systémov asi 100 krajín bol posilnený, aby bol implementovaný právny systém proti terorizmu.
Naviac úzko spolupracuje s Protiteroristickým výborom Bezpečnostnej rady, UNODC. Je kľúčom k entite OSN pre doručenie protiteroristickej zákonnej technickej pomoci, aktívne participuje v CTITF OSN. Takto UNODC zabezpečoval, že protiteroristická agenda je v širšom kontexte plne vykonávaná a koordinovaná so systémom širokých snáh OSN.
Aktivity Sekcie sú financované dobrovoľníckymi príspevkami donorov, zatiaľ čo jadro personálu a výkonné zdroje sú financované z bežného rozpočtu OSN. Podpora donorových krajín neustále rastie, odrážajúc rastúcu dôveru v efektívny program. Od septembra 2007, dobrovoľnícke finančné prostriedky na aktivity Sekcie dosiahli asi 20,3 milióna USD. Sekcia odhaduje, že minimálne 8 miliónov USD ročne sa vyžaduje na udržanie aktuálnej úrovne technickej pomoci. Vyšší level financovania je potrebný, aby umožnil Sekcii vykonávať rozšírenú úroveň technickej pomoci ako odpoveď na Globálnu protiteroristickú stratégiu OSN.
autor: Lothar M. Mikulla United Nations Information Service (UNIS), ViedeňNa pridávanie komentárov musíte byť registrovaným členom a musíte byť prihlásený.
