Tomáš Valášek
Centrum pre európsku reformu, Londýn
Vstupom Slovenska do NATO v roku 2004 sa Slovensko stalo súčasťou systému kolektívnej bezpečnosti a obrany, ako hlavného piliera transatlantickej bezpečnosti a stability. Ako sme sa vysporiadali s prijatím týchto hodnôt?
S tými hodnotami sme sa nemuseli vysporiadať v tom zmysle, že tie hodnoty sme prijali ešte predtým ako sme sa stali členmi NATO. Dokonca by som to otočil - chceli sme sa stať členmi EÚ a NATO, preto lebo sme prijali hodnoty demokracie, slobodných trhov, otvorenosti trhov a slobody prejavu. To sú všetko veci, za ktoré sme svojim spôsobom bojovali už v roku 1989. Vstup do Aliancie a do EÚ neboli inšpiráciou týchto hodnôt, ani ich nejakým spôsobom nekatalyzovali. Tie hodnoty už boli v tom čase na mieste. Vstupom do EÚ a NATO sme sa práve naopak chceli utvrdiť, že aj západ a globálna komunita nás už berie ako právoplatnú súčasť svojej komunity. Ako som už poznamenal hodnoty nevzišli z Aliancie ale z nás, a členstvom v štruktúrach NATO sme sa v nich len utvrdili.
Očakáva Slovensko lepšiu spoluprácu v rámci NATO po víťazstve Baracka Obamu, resp. do akej miery sa prehĺbi spolupráca s USA pri upevňovaní transatlantického partnerstva?
Neviem, či Slovensko očakáva lepšiu spoluprácu, ale v každom prípade sa spolupráca zlepšuje a zlepší ešte viac, pretože vlády vedú politici a politici sú len ľudia. Osobné politické vzťahy, pohnútky a motívy zavážia a preto hrajú veľmi veľkú úlohu. Pokiaľ je americký prezident nepopulárny, tak ako treba povedať bol nepopulárny George Bush, tak mnohí európski politici nemajú politický dôvod spolupracovať s USA veľmi blízko. Práve naopak, môžu doma dokonca poškodiť pokiaľ sú vnímaní ako príliš úzko napojení a spojení s nepopulárnym americkým prezidentom. To, že je momentálne prezidentom od 20. januára niekto, kto má v Európe povesť takmer rockovej hviezdy, samozrejme politicky pomôže. Tým sa odviažu ruky pre európskych lídrov, aby spoluprácu s USA zblížili a zároveň Obamovi sa bude ťažšie hovoriť nie. Keď si George Bush vyžiadal pomoc Európy v otázke Afganistanu, tak sa mnohom európskym politikom ľahko mávlo rukou a povedalo sa, viete čo vám pomáhať nebudeme, lebo politicky nám to doma veľmi nenahráva. Keď si vyžiada pomoc Barack Obama, ktorý je skutočne populárny v Nemecku, Francúzku, Taliansku, už sa bude potom ťažko nemeckým, francúzskym a talianskym lídrom odmietať.
Na jeseň roku 2009 by sa malo na Slovensku uskutočniť neformálne zasadnutie ministrov obrany NATO. Ovplyvní toto zasadnutie nejakým spôsobom vzťahy v rámci NATO?
Tieto zasadnutia sú možno trochu neviditeľné z hľadiska tlače a z hľadiska verejnej mienky, ale často práve na nich sa robia kľúčové rozhodnutia. Naše zasadnutie príde krátko potom, ako sa v apríli tohto roku rozhodne, že by sa mal písať nový strategický koncept NATO. Jedným z bodov, ktorý sa podľa očakávania objaví na zasadnutí, je obsah nového strategického konceptu NATO. Je to dôležitý dokument a tým pádom dôležité ministerské stretnutie, pretože strategický koncept je tým kľúčovým riadiacim dokumentom Aliancie. Ten terajší z roku 1999 takmer vôbec nespomína terorizmus, klimatické zmeny a energiu ako bezpečnostnú otázku. Je potrebné napísať nový strategický koncept a aj na ministerskom stretnutí na Slovensku sa o tom bude jednať, preto si myslím, že to bude zaujímavé stretnutie.
Ako hodnotíte úspech slovenských vojakov v misiách KFOR a ISAF v Afganistane?
Aliancia oceňuje, že vysielame vojakov vzhľadom na veľkosť krajiny, vzhľadom na ekonomické možnosti krajiny a veľkosť armády. To, čo sa sleduje veľmi pozorne, sú určité očakávania v podobe toho, koľko percent armády by malo byť vyslaných do zahraničia a tie napĺňame pekne. Miesto, kde vidím rezervy je práve otázka akej spôsobilosti vojakov, ktorých vysielame. Sústredíme sa čiastočne právom na ženistov, na spôsobilosti v ktorých sme silní a v ktorých máme tradíciu. Problémom misie v Afganistane nie je nedostatok ženijných spôsobilosti, ale nedostatok vojakov, ktorí sú ochotní ísť skutočne do boja a riskovať životy. O tých je záujem, a preto si myslím, že by Aliancia ale aj nový americký prezident ocenili navýšenie počtu vojakov vysielaných do Afganistanu o takých, ktorí by boli ochotní, schopní a trénovaní nato, aby skutočne vstúpili do niektorých ťažkých bojov.
Rozhovor a prepis: Kristína Vaníkova (Slovenská atlantická komisia)
