Biomasa
Pre znižovanie závislosti na dovoze zemného plynu hrá na Slovensku kľúčovú úlohu biomasa. Biomasa má najväčší technický potenciál (120 PJ), ktorý predstavuje 15 % z hrubej domácej spotreby energie (celková spotreba energie) SR. Biomasa má veľkú perspektívu pri výrobe tepla pre vykurovanie najmä v centrálnych vykurovacích systémoch vo forme drevných štiepok a slamy a v domácnostiach vo forme peliet a brikiet.
Vodná energia
Podiel veľkých vodných elektrární na spotrebe elektriny sa pohybuje medzi 12-18% v závislosti na klimatických podmienkach v danom roku. Tento podiel do značnej miery posilňuje nezávislosť SR od dovozu elektriny. Potenciál veľkých vodných elektrárni je do značnej miery už zrealizovaný, ostávajú už len zámery na Dunaji nad Bratislavou, na hornom Váhu a na rieke Ipeľ, ktoré celkovú bilanciu ovplyvnia niekoľkými percentami.
Celkový inštalovaný výkon malých vodných elektrární sa pohybuje okolo 70 MWe s ročnou výrobou v závislosti na ročných prietokoch okolo 0,247 TWh. Táto sa podieľa na domácej spotrebe elektriny cca 0,8%.
Slnečná energia
Využívanie slnečnej energie na výrobu elektriny prostredníctvom fotovoltických panelov momentálne nemá nijaký vplyv na energetickú bezpečnosť SR a pre extrémne vysoké investičné nároky (cca 140 000 Sk/kWe) ani tak skoro nebude mať. Využitie fotovoltických článkov sa tak obmedzuje na oblasti, kde nie je dostupná elektrická sieť, resp. náklady na jej zavedenie sú vysoké.
Tepelné solárne systémy nachádzajú svoje uplatnenie najmä v príprave teplej vody pre rodinné domy a bytovky. Po zvážení reálnych alternatív inštalácie solárnych kolektorov bol technický potenciál slnečnej energie stanovený na 34 PJ. Toto číslo je však stále veľmi vzdialené od reálnych možností využívania slnečnej energie, nakoľko rozvoju bránia najmä vysoké investičné náklady, limity spotreby nízkopotenciálového tepla v letnom období, v oblasti podpory vykurovania aj požiadavky na tepelno-izolačné vlastnosti budov.
Veterná energia
Technický potenciál veternej energie je podľa Stratégie energetickej bezpečnosti SR odhadovaný na 600 GWh (2,16 PJ), čo zodpovedá približne 300 MW inštalovaného výkonu. Pre porovnanie na Slovensku v roku 2006 bolo vyrobených 31 417 GWh elektriny. Podiel veternej energie na výrobe elektriny by teda mohol takmer 2%.
Podľa investorov a iných odborných odhadov má Slovensko na základe množstva lokálnych veterných meraní a s dodržaním prísnych ekologických štandardov potenciál v najbližších rokoch inštalovať viac ako 600 MW veterných elektrární, čo zodpovedá výrobe približne 1 200 GWh elektriny. Podiel veternej energie na výrobe elektriny by tak mohol byť až 4%, čo už nie je zanedbateľné, najmä po uvážení faktu, že sa jedná o domáci obnoviteľný zdroj.
Geotermálna energia
Z geotermálnej energie sa v roku 2006 vyrobilo 165 TJ tepla, čo z celkovej výroby tepla predstavuje podiel 0,05%.
Slovenská republika má vďaka svojim prírodným podmienkam významný potenciál geotermálnej energie, ktorý je na základe doterajších výskumov a prieskumov ohodnotený na 5 538 MWt s možnou výrobou tepla 44 TWh (158 PJ). Keby sa celý potenciál v teple realizoval, podiel geotermálnej energie na celkovej výrobe tepla by teoreticky mohol byť až 45%. V súčasnosti sa geotermálna energia na Slovensku využíva na cca 36 lokalitách s tepelne využiteľným výkonom 131 MWt.
Využiteľný potenciál na výrobu elektriny predstavuje dnes predstavuje len 60 GWh ročne. Ďalší potenciál využívania tohto obnoviteľného zdroja predstavuje projekt v Košickej kotline s elektrickým výkonom 5 MW s očakávanou ročnou výrobou elektriny 40 GWh, ktorý by sa mal čoskoro realizovať. Podiel výroby elektriny z geotermálnej energie (100 GWh) na celkovej výrobe elektriny by teda mohol stúpnuť na 0,3%.
Pri využívaní obnoviteľných energetických zdrojov a pri pohľade na ne ako na strategickú položku, zlyhávajú všetky vlády od roku 1989. Nielenže OEZ nepodporovali, ale často im aj hádzali pod nohy polená. Dostali sme sa do tragikomickej situácie, keď súkromný kapitál robí pre energetickú bezpečnosť Slovenska viac, než kompetentné orgány. Vážnosť situácie však treba ukázať v kontexte: situácia sa zdramatizovala v ostatných niekoľko rokoch, keď sa začali čoraz hlasnejšie ozývať hlasy za diverzifikáciu dodávateľov energetických zdrojov. Každý rozumný obchodník, ktorý začuje takúto správu, začne pre istotu rozmýšľať o diverzifikácii odberateľov. Využívanie obnoviteľných energetických zdrojov je pre Slovensko jedna šanca, ako znížiť závislosť na dovoze energie zo štátu, ktorý už dvadsať rokov nie je naším spojencom. Tou druhou je energetická efektívnosť.
S energiou rozumne
Dôležitým opatrením zameraným na zvyšovanie energetickej bezpečnosti je znižovanie celkovej spotreby energie (v ideálnom prípade), resp. obmedzenie rastu spotreby energie prostredníctvom energeticky úsporných opatrení. Trvaloudržateľný rozvoj ekonomiky a jej efektívne zapojenie do svetového hospodárstva sú nemysliteľné bez znižovania energetickej náročnosti. Na to, aby sa dosiahli požadované ciele a priority v rámci energetickej bezpečnosti, je potrebné zvýšiť energetickú efektívnosť pri zohľadnení vplyvu na životné prostredie, podporovať rozvoj trhu súbežne so znižovaním energetickej závislosti od dovozu a uskutočniť prechod na konkurenčný energetický sektor s vyhovujúcim energetickým mixom. Prostredníctvom zvýšenia energetickej efektívnosti nie je nevyhnutné budovať nové energetické výrobné kapacity alebo je možné ich budovanie v čase vhodnejšie rozložiť.
Úloha štátu
Energetická efektívnosť by mala byť integrálnou súčasťou energetickej politiky každého štátu aj v súvislosti s energetickou bezpečnosťou. Energeticky úsporné opatrenia výrazne prispievajú k znižovaniu emisií znečisťujúcich látok, ako aj skleníkových plynov a prispievajú tak k plneniu stratégií štátov v oblasti životného prostredia a zmeny klímy. Na vytvorenie koherentnej politiky energetickej efektívnosti je nevyhnutné poznať problémy jednotlivých sektorov konečnej spotreby energie a zvoliť si adekvátne prostriedky na ich prekonanie. Energeticky úsporné programy je potrebné efektívne nadefinovať v koncepčných dokumentoch, na ktoré nadväzujú zodpovedajúce legislatívne predpisy. Politiky v tejto oblasti prinášajú výsledky v dlhodobejšej perspektíve, keďže ide o štrukturálne zmeny. Ich výsledkom nie je samotná stratégia, ale akceptácia princípov energetickej efektívnosti, ich realizácia v praxi všetkými účastníkmi trhu vo verejnom sektore, podnikateľskej sfére ako aj obyvateľstvom. Tento proces musí byť transparentný so spoluúčasťou verejnosti, pričom musí byť dostatočne flexibilný, aby umožnil sústrediť potrebné finančné zdroje a podporné programy na nákladovo efektívne opatrenia.
autor: Igor Iliaš, Vojtech Hollan (Energetické centrum Bratislava)Na pridávanie komentárov musíte byť registrovaným členom a musíte byť prihlásený.
