Radek Matula
veľvyslanec ČR v Azerbajdžane
príspevok z konferencie Energetická bezpečnost kaspického regionu, organizovanej Centrem ázerbajdžánských a kaspických studií (ACSC)
Okrem dodávok ropy má partnerstvo medzi Azerbajdžanom a ČR ešte veľké rezervy.
Česká republika považuje Azerbajdžan za strategického partnera a je pripravená k maximálne intenzívnemu rozvíjaniu ekonomických, ľudských vzťahov a vzťahov vo všetkých ostatných oblastiach. Podľa pána Matulu, Česká republika chce pre naplnenie tohto cieľa využiť všetky možné dostupné kanály, zdroje, možnosti. Vo vzťahoch s Azerbajdžanom majú bohužiaľ veľké rezervy. Tie sa začali identifikovať v období, keď bola založená ambasáda Azerbajdžanskej republiky v Prahe a do funkcie nastúpil pán veľvyslanec Taghizadeh, ktorý prispieva k rozvoju vzťahov a pomáha aj českej strane pri ešte väčšej intenzifikácii vzťahov. Rezervy sú ale veľmi veľké. Pokiaľ ide o ekonomické vzťahy, obchodná bilancia Českej republiky je podľa českých zdrojov pomerne veľká, je to asi 1 miliarda, podľa azerbajdžanských zdrojov je to asi 60 miliónov. Rozdiel vznikol v tom, že azerbajdžanská strana nezarátava do vzájomného obratu tých 20% ropy, českej spotreby ropy, ktoré tam prúdia prostredníctvom rôznych firiem. Česká strana to započítava do ich obratu, ale Azerbajdžanská strana nie. Skutočnosť je taká, že vzájomný obchod medzi týmito dvoma krajinami je zatiaľ veľmi mizivý. Obe strany majú záujem na zvyšovaní obchodnej bilancie, predovšetkým podporou českého exportu a vytvorením prostredia pre azerbajdžanské firmy, ktoré by chceli pôsobiť na českom trhu a dovážať svoj tovar.
Privátny sektor je podstatným prvkom v rámci rozvíjania vzťahov ČR - Azerbajdžan.
Perspektívy v obchodnej, ekonomickej oblasti sa prejavujú vo väčšej účasti český firiem pri prevádzaní hromadnej, dopravnej a miestnej infraštruktúry, dodávkach osobných a nákladných automobilov, električiek, autobusov, modernizácii železnice, investičných dodávkach pre potravinárstvo a poľnohospodárstvo, v energetike, v priemysle stavebných hmôt, pri rekultivácii priemyslových zón, pri ochrane životného prostredia a podobne. Toto sú všetko oblasti, o ktoré je v Azerbajdžane záujem. Zatiaľ je ale problém presvedčiť české firmy, že Azerbajdžan je perspektívnou krajinou, a že sa chce uchádzať o svoje miesto v tejto krajine. Tá chyba samozrejme nie je len na strane českých firiem, chyba je aj v tom, že zatiaľ chýba dostatok informácii o Azerbajdžane v Českej republike a o Českej republike a Azerbajdžane. Je to jeden zo spoločných cieľov oboch krajín tento nedostatok napraviť. Pokiaľ ide o ostatné oblasti, táto situácia je podobná, vzťahy nie sú dostatočne rozvinuté. Čo sa týka českej strany, je tu záujem rozvíjať spoluprácu v ďalších oblastiach, v oblastiach humanitných, kultúry, vedy, vzdelania. Začína sa rozvíjať spolupráca v oblasti bezpečnosti aj na úrovni ministerstva obrany. V prípade ministerstva vnútra funguje prvý spoločný projekt s podporou OBSE na výcvik policajných inštruktorov a podobná spolupráca, ktorá by zahrňovala výmenu skúsenosti, podporu reforiem, transformáciu, výcvik a podobne by sa mala v blízkej zrealizovať na úrovni ministerstva obrany. K získavaniu informácii napomáha aj Stredisko azerbajdžanských a kaspických štúdii, ktoré tak napomáha Ministerstvu zahraničných vecí. Hlavnou úlohou bude rozvíjanie zmluvných základov a to opäť vo všetkých oblastiach, v prvej fáze pôjde predovšetkým o oblasť hospodársku a obchodnú, vytvoriť pre českých podnikateľov, ktorí zatiaľ váhajú s nástupom na azerbajdžanský trh. Takáto spolupráca je kľúčová práve preto, že nie sú podpísané rôzne dvojstranné dohody, ktoré podnikateľské subjekty potrebujú k tomu, aby mohli bez väčších problémov pôsobiť na Azerbajdžanskom trhu.
Azerbajdžan ako kľúčový hráč na európskej energetickej scéne.
Okrem dvojstranných vzťahov sa pozeráme na Azerbajdžan aj iným pohľadom, strategicko-geopolitickým. Azerbajdžan je pre Českú republiku samozrejme kľúčovým partnerom v kontexte zaistenia energetickej bezpečnosti Európy. Ako už bolo povedané, v súčasnosti zásobuje svojim plynom a ropou veľké množstvo krajín v Európskej únii, v Českej republike je to 20 až 25%. Vďaka svojej geografickej polohe môže slúžiť ako vstupná brána pre transport rôznych Kaspických energetických surovín, nielen pre ropu z Azerbajdžanu, ale tiež z Turkmenistanu a Kazachstanu, t.z. pre transport týchto energetických surovín pri svojej ceste do Európy. Dobré vzťahy medzi Českou republikou, a celkovo medzi EÚ a Azerbajdžanom sú základným predpokladom pre úspešnú diverzifikáciu energetických dodávok. Od 1. januára 2009 čaká Českú republiku predsedníctvo v Rade Európskej únie, počas ktorého si kladie za cieľ prijatie ďalších implementácii, krokov smerom k ďalšiemu rozširovaniu Európskej únie, pričom pôjde o presadenie tejto koncepcie v jej maximálnej podobe. Hlavným cieľom je teda posunúť vzťahy európskych krajín s Azerbajdžanom čo najďalej. Pokiaľ ide o Azerbajdžan, sú očakávané rokovania na podporu partnerstva a spolupráce. V priebehu českého predsedníctva sa plánuje usporiadať energetický summit s krajinami Kaspického regiónu, s krajinami producentskými a tranzitnými, samozrejme za účelom posilnenia energetickej bezpečnosti. Azerbajdžan je pre Českú republiku v tomto smere kľúčovou krajinou a zostáva len dúfať, že sa podarí usporiadať tieto vzťahy tak, ako si to Česká republika naplánovala.
Na pridávanie komentárov musíte byť registrovaným členom a musíte byť prihlásený.
