Slovenská atlantická komisia s potešením prezentuje analýzu s názvom „Energetická bezpečnosť krajín V4. Ako sa menia energetické vzťahy v Európe“. Táto publikácia je výsledkom projektu iniciovaného poľským Kosciuszkovým inštitútom, na ktorom sa Slovenská atlantická komisia spolupodieľala ako partnerská organizácia. Projekt sa zameriava na preskúmanie a porovnanie energetickej bezpečnosti krajín V4. V predkladanej publikácii experti z Poľska, Českej republiky, Slovenska a Maďarska analyzujú túto problematiku na základe Indexu energetickej bezpečnosti, načrtajú problémy a výzvy pre jednotlivé národné energetické politiky a sumarizujú odporúčania v oblasti ropy, tekutých palív a zemného plynu. Štúdia takisto obsahuje zhodnotenie vzájomnej spolupráce krajín V4 v oblasti energetiky a možností budúcej spolupráce a ťažby bridlicového plynu v regióne.
Autormi publikácie sú:
Pál Kovács – Zástupca Štátneho tajomníka pre energetické záležitosti, Úrad pre energetické záležitosti, Ministerstvo národného rozvoja (Maďarsko)
Krysztof Sczerski – politológ, lektor na Jagelovskej univerzite, poradca v Európskom parlamente. Takisto pôsobí ako výskumník v Kosciuszkovom inštitúte. V rokoch 2007-2008 pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí Poľska a v Úrade výboru pre európsku integráciu. V rokoch 2009-2010 bol členom Rady pre civilnú službu. (Poľsko)
Petr Binhack – expert Asociácie pre medzinárodné otázky (Česká republika)
Melinda Farkas a Endre Szolnoki – experti Szazadvegského ekonomického výskumu (Maďarsko)
Jakub Jaroš – expert Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií (Česká republika)
Peter Ševce – expert Inštitútu pre energetickú bezpečnosť, nominovaný Slovenskou atlantickou komisiou (Slovensko)
Mariusz Ruszel a Piotr Szlagowski – experti Kosciuzskovho inštitútu (Poľsko)
Maciej Kolaczkowski – Ministerstvo zahraničných vecí (Poľsko)
Táto publikácia bola spolufinancovaná Medzinárodným vyšehradským fondom.
Energetická politika a predovšetkým energetická bezpečnosť sú nepochybne veľkou prioritou pre všetky krajiny V4. Aj napriek rozdielnym energetickým portfóliám Poľska, Maďarska, Slovenska a Česka, existuje stále prienik medzi výzvami v oblasti energetickej bezpečnosti, ktorý je pre všetky krajiny v kontexte zásob energetických zdrojov spoločný. Rusko-ukrajinská kríza na tieto problémy a slabiny jasne poukázala.
Najväčšia slabina krajín V4 spočíva najmä v tom, že tieto krajiny sú do veľkej miery závislé na zásobách energie z jedného zdroja a chýba im spoločný integrovaný trh. Kríza v roku 2009 ukázala najmä na Slovensku, že prostriedky investované do rozvojových a modernizačných projektov v oblasti energetiky sú v konečnom dôsledku rentabilnejšie ako prípadné výpadky dodávok energií.
Výskum , ktorý predchádzal vydaniu tejto publikácie, ukazuje, že situácia v krajinách V4 je lepšia, čo sa týka dodávok ropy a tekutých palív, a naopak horšia, čo sa týka dodávok zemného plynu. Zemný plyn predstavuje najväčšiu časť z celkového importu energetických zdrojov. Ba čo viac, až 92% sa dováža z jednej krajiny – Ruska. Prioritou krajín V4 by preto malo jednoznačne byť zbavenie sa tejto jednostrannej závislosti.
Jedným z vlajkových projektov v rámci tejto iniciatívy je Severo-južný plynový koridor, ktorý má veľkú šancu zlepšiť úroveň energetickej bezpečnosti. Celkovým cieľom projektu je vytvoriť alternatívny prístup k zdrojom zemného plynu pre región a vytvoriť systém vzájomne poprepájaných sietí , ktoré budú umožňovať tok plynu nielen smerom z východu na západ, ale aj zo severu na juh. Výstavba koridoru, ktorý by tiež mohol efektívne posilniť regionálny trh s energiami, by mala byť financovaná z európskych fondov a mala by zahŕňať užšiu spoluprácu s Bulharskom, Rumunskom a Chorvátskom.
Skutočnosť, že Poľsko a Maďarsko boli, resp. sú na čele Rady EÚ, im dáva jedinečnú príležitosť upriamiť pozornosť na problematiku energetiky aj na európskej úrovni. Jednou z hlavných priorít maďarského predsedníctva bolo vytvorenie vnútorného trhu s energiami a Poľsko by malo prirodzene tento cieľ naďalej sledovať a sústrediť sa aj na budovanie celoeurópskeho trhu. Krajiny V4 by mali uskutočňovať politiku postavenú na dvoch pilieroch: vytváranie spoločného stanoviska k európskym iniciatívam a vytvorenie a implementácia regionálnych projektov. Koalícia záujmov krajín V4 sa javí ako efektívny nástroj na ovplyvňovanie rozhodovania na európskej úrovni.
Ďalšou, veľmi dôležitou výzvou, ktorú vníma najmä Poľsko a Česko, sú rastúce ceny skleníkových plynov, čo môže mať destabilizujúce účinky na ekonomiky závislé na uhlí. Koordinácia postupu vlád V4 v tomto kontexte môže mať v budúcnosti veľmi vážny vplyv na ich ekonomiky ako také.
Túto publikáciu si môžete stiahnuť v anglickom jazyku tu.
autor: Slovenská atlantická komisia
