Miroslav Lajčák sa stal pre mnohých mladých ľudí s ambíciou presadzovať záujmy svojej krajiny v zahraničí zosobnením pojmu diplomat. Je to výsledkom skutočnosti, že jeho úsudok a rozhodovanie pozitívne ovplyvňuje životy ľudí nielen v jeho domovine, ale najmä v zahraničí.
V súčasnosti pôsobíte ako špeciálny predstaviteľ Európskej únie pre Bosnu a Hercegovinu, čo je nepochybne vyjadrením uznania Vašim osobným kvalitám a skúsenosti, ako aj vyjadrenie dôvery slovenskej zahraničnej politike. Napriek tomu, že je otázka Bosny a Hercegoviny v tomto období v tieni kosovského problému a mnohí ju vnímajú ako problém, ktorý sa načas podarilo uhasiť a preto ani v médiách nerezonuje tak, ako iné pálčivé otázky Balkánu, je nepochybné, že Bosnu a Hercegovinu i Vás čaká ešte obrovský kus práce, aby sa tamojšia situácia dala považovať za stabilizovanú. Pred akými výzvami stojíte ako špeciálny predstaviteľ EÚ pre Bosnu a Hercegovinu?
M.L. BaH je dnes na križovatke a stojí pred voľbou izolácie alebo integrácie. Mojou prioritou je nastaviť jasný kurz krajiny do EÚ, nakoľko európska perspektíva nemá podľa môjho názoru alternatívu. V tom mám viac ako 70 percentnú podporu tunajšieho obyvateľstva. Krajina kvôli vnútrospoločenským problémom stratila veľa času a dnes je žiaľ na chvoste v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu západného Balkánu, ktoré sú dnes v eurointegračnom procese ďalej. Očakávam od domácich politikov, že ich deklarovaný záujem o vstup BaH do EÚ umocnia i konkrétnymi ústretovými krokmi v záujme dohody, kompromisu a európskej integrácie krajiny.
Čo je v súčasnosti Vašou osobnou prioritou ako špeciálneho predstaviteľa EÚ pre Bosnu a Hercegovinu ak hovoríme o dlhodobom napredovaní Bosny a Hercegoviny, možno aj v smere euro-atlantickej budúcnosti? Kde vidíte najväčšie rezervy a naopak, kde možno už dnes hovoriť o úspechoch?
M.L. Samozrejme EÚ stanovila pre BaH jasné podmienky, ktoré je potrebné plniť tak, ako ich musela plniť každá krajina, ktorá chcela vstúpiť do EÚ. Jednou z hlavných podmienok je reforma polície, ktorá je predpokladom podpisu tzv. „Stabilizačnej a asociačnej dohody – SAA“ medzi EÚ a BaH. Ide o analógiu tzv. „Asociačnej dohody“ v prípade integračného procesu krajín strednej a východnej Európy do EÚ, vrátane SR. Teda stojím v súčasnosti pred konkrétnou výzvou, ktorá sa týka reformy polície, ktorú napriek tvrdeniam domácich politikov považujem za technickú a nie politickú otázku. Bez tejto reformy nebude možný podpis SAA, čo by de facto znamenalo zastavenie integračného procesu. Ďalšou konkrétnou výzvou je ústavná reforma, ktorá je predpokladom budovania funkčného moderného demokratického štátu.
Balkán bol oddávna považovaný za „sud s pušným prachom“. Vývoj na začiatku 21. storočia nám však dáva nádej, že tomu tak už nemusí byť. Na budúci rok na jar sa očakáva ďalšie rozšírenie NATO smerom na Balkán prijatím Chorvátska, Albánska a FYRO Macedónska. Európska únia posilňuje spoluprácu v regióne prostredníctvom stabilizačných a asociačných dohôd. Akú budúcnosť má podľa Vás Balkán pred sebou?
M.L. Je dôležité čitateľom pripomenúť, že krajina prešla zdrvujúcou občianskou vojnou, ktorej dedičstvo dodnes mnohí pociťujú. Z tohto pohľadu je situácia značne komplikovaná, no napriek tomu verím, že je možné trvalé medzietnické zmierenie, budovanie vzájomnej dôvery a prejavovanie vôle na kompromisy ako jediného spôsobou prekonávania existujúcich problémov v spoločnosti. Toto považujem z ľudsko-humánneho hľadiska za moju osobnú prioritu. Pokiaľ ide o úspechy BaH, mohlo ich byť ďaleko viac. Určite sem patrí ratifikácia dohody o CEFTE, i keď i toto sa nezaobišlo bez komplikácií. Totiž realita je žiaľ taká, že úzkoprsé stranícke záujmy zástupcov troch ústavných národov – Srbov, Chorvátov a Bosniakov pomerne často prevažujú nad záujmami celoštátnymi. Pokiaľ ide o dlhodobé napredovanie BaH, tu netreba špekulovať. Tak ako som sa už zmieni, BaH v budúcnosti vidím v EÚ. Niet inej cesty pre zaistenie prosperity vojnou skúšaných obyvateľov, ktorí si rozhodne zaslúžia lepší život, fungujúce trhové hospodárstvo, stabilitu a istotu. Dáva tiež záruku prehlbovaniu regionálnej spolupráce. Spolu s európskou perspektívou ponúknutou regiónu zo strany EÚ má Balkán všetky predpoklady na to, aby sa stal prosperujúcou časťou nášho kontinentu, z ktorej bude napokon profitovať nielen Európa, ale aj zvyšok sveta. Pevne verím, že si to politické reprezentácie v krajinách regiónu dostatočne uvedomujú a sú poučené z vojnového konfliktu spojeného s rozpadom bývalej Juhoslávie.
V súvislosti s Balkánom dnes jednoznačne rezonuje otázka Kosova a jeho budúceho štatútu. Dohoda sa zatiaľ zdá byť v nedohľadne a to aj na úrovni medzinárodného spoločenstva. Aký bude podľa Vás nasledujúci vývoj v tejto otázke? Akú úlohu môže v tomto procese zohrať Slovensko resp. slovenská diplomacia?
M.L. Momentálne niet žiadnej medzinárodnej politickej diskusie o Balkáne, v ktorej by nebol spomenutý problém Kosova, resp. jeho statusu. Ťažko možno predpokladať ďalší vývoj. Je však dôležité, že proces definovania statusu pokračuje v podobe rokovaní mezi zástupcami Belehradu a Prištiny pod drobnohľadom tzv. „Trojky“ – EÚ, USA, Ruská Federácia. Pochopiteľne najlepším riešením by bolo dosiahnutie dohody mezi oboma, proti sebe stojacimi stranami, t.j. medzi Srbmi a kosovskými Albáncami, ktorá by garantovala trvalo udržateľné riešenie. Vyhliadky na akúkoľvek dohodu sa zdajú byť naozaj chabé. Je však umením diplomacie vyriešiť i tento unikátny problém. Predpokladom úspechu bude podľa môjho názoru zachovanie jednoty celej medzinárodnej komunity voči riešeniu otázky statusu Kosova a zadefinovaná jasná stratégia ako ďalej postupovať po ukončení rokovaní v decembri t.r. Pochopiteľne SR aj z pohľadu nestáleho člena BR OSN sa na pôde OSN, EÚ a NATO aktívne zapájala do výmeny informácií a poznatkov z diania v Kosove. V tomto štádiu pôsobenie vidím v podobe poukazovania na pozitíva, ale aj negatíva, ktoré so sebou môže priniesť nový status Kosova. Pre SR je každopádne kľúčové nájdenie takého východiska, ktoré posilní stabilitu a bezpečnosť tohto priestoru a posunie celý región bližšie k EÚ.
Príprava i prijatie štátu do európskej rodiny zväčša pôsobí ako stabilizačný faktor na vývoj jej vnútornej i zahraničnej politiky. Myslíte si, že tento faktor bude úspešný aj v prípade Srbska, ak by došlo k výmene nezávislosti Kosova za skorú európsku budúcnosť Srbska? Kde má podľa Vás tento scenár, prijatie Srbska do EÚ ako stabilizačný faktor, svoje limity?
M.L. Srbsko jasne deklarovalo svoj zámer vstúpiť do EÚ. Srbskí predstavitelia pred pár dňami ukončili rokovania o podpise SAA. Srbsko zlepšilo spoluprácu s Haagskym tribunálom. To sú jasné signály, ktoré hovoria samé za seba. Nevidím tu priestor na špekulovanie, či to má alebo nemá stabilizačný dopad nielen na samotný štát, ale aj na región. Odpoveď je jasná. Je nezodpovedné dávať do paralely výmenu nezávislosti Kosova za rýchlejšie napredovanie Srbska do EÚ. Ide o dva oddelené procesy, ktoré spolu vôbec nesúvisia. Takýto prístup by bol odsúdený na neúspech.
Jedno z možných riešení Kosovskej otázky predstavili pred pár mesiacmi niektoré radikálne strany kosovských Albáncov - jednostranné vyhlásenie nezávislosti načasované na koniec tohto roka. Domnievate sa, že môže dôjsť aj k takémuto vývoju? Aký to bude mať ohlas v medzinárodnom spoločenstve? Jednalo by sa o udržateľné riešenie z pohľadu medzinárodnej komunity, predovšetkým z pohľadu EÚ?
M.L. Jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova by bol podľa môjho názoru v súčasnej situácii nezodpovedný krok a politická elita v Prištine si to veľmi dobre uvedomuje, nakoľko ešte neboli všetky diplomatické prostriedky na dosiahnutie dohody vyčerpané. Je i v záujme kosovských Albáncov, aby bol proces legitímny a aby pokračovali v rokovaniach so zástupcami Belehradu, ak si to navyše želá medzinárodná komunita. V opačnom prípade by hrozila Kosovu medzinárodná izolácia. Vyhrážky o unilaterálnom vyhlásení beriem ako súčasť rokovacej taktiky. Na druhej strane, nemôžme zatvárať oči i pred takouto opciou. Diskutovať čo by nasledovalo potom je predčané, medzinárodná komunita by však bola pripravená reagovať i na tento scenár.
Pri pokojnom rozdelení štátnej únie Srbska a Čiernej Hory ste zohrali kľúčovú úlohu a spravili slovenskej diplomacii tú najlepšiu reklamu. Budúcnosť oboch krajín však bude nevyhnutne do istej miery aj naďalej úzko prepojená. Aký ďalší vývoj týchto dvoch nezávislých krajín sa dá očakávať s ohľadom na ich možnú európsku budúcnosť?
M.L. Čierna Hora a Srbsko deklarovali svoj záväzok budovať dobrosusedské vzťahy, čo už samo o sebe naznačuje vôľu pokračovať v dobrej, konštruktívnej spolupráci i do budúcnosti aj po rozpade štátneho zväzku. I Čierna Hora, tak ako aj Srbsko, si za svoj zahraničnopolitický cieľ stanovili vstup do EÚ, čiže už samotná európska perspektíva v pozitívnom slova zmysle „odsudzuje“ tieto krajiny na potrebu užšej spolupráce, a dokonca i určitej koordinácie v ďalšom stupni integračného procesu. To môže zároveň slúžiť aj ako príklad pre ostatné štáty regiónu.
autor: Martina Hodúlová Slovenská atlantická komisiaNa pridávanie komentárov musíte byť registrovaným členom a musíte byť prihlásený.
