Pán profesor, dramatický súboj medzi charizmatickým Barackom Obamom a skúseným Johnom McCainom vyznieva tesne pred otvorením volebných urien v prospech demokratického kandidáta. Myslíte si, že práve Európou podporovaný Obama dokáže zlepšiť a posilniť transatlantické vzťahy a napraviť imidž Ameriky vo svete?
Predovšetkým si myslím, že Barack Obama je jednoznačne podporovaný veľkou časťou Európy. Tá konzervatívnejšia časť by nepochybne radšej videla McCaina, rozhodne si viem predstaviť niektorých českých politikov, ktorým Obama výrazne prekáža. Imidž Ameriky vo svete sa môže zmeniť, ten základný spor vo vnútri americkej politiky, vo vnútri americkej politickej elity sa vedie predovšetkým o stupeň unilateralizmu v americkej zahraničnej politike. To, čo predstavuje Bush ml. je radikálna podoba unilateralizmu, t.z. Spojené štáty musia byť v zahraničnej politike pripravené rokovať úplne samostatne, nezávisle na spojencoch a medzinárodnom práve. To Bushove obdobie je spojené s predstavou, že potenciál Spojených štátov je natoľko veľký, že nie je v podstate treba robiť vecné analýzy, stačí si stanoviť ideologické ciele, v radikálnej podobe známe od neokonzervativcov, a tieto ciele sú Spojené štáty schopné dosiahnuť. Irak nám ukazuje, že tomu tak nie je. To, čo by mal Obama priniesť je multilaterálna zahraničná politika, t.z. zahraničná politika, ktorá síce stavia taktiež národné ciele USA a k ich naplneniu používa medzinárodné organizácie a dohody so spojencami a s partnermi. Doplňujúcim faktorom je, že kľúčovou sa nestáva predstava o využití vojenskej sily, ale predstava o tom, že v zahraničnej politike je potrebné používať celú škálu techník, kde je diplomacia nesmierne dôležitá, konkrétne povedané, diplomatické rokovania so Severnou Kóreou alebo s Iránom by mali byť efektívnejšie ako vojenský nátlak, prípadne vojenský útok.
Prečo americké média – dokonca aj tie tradične republikánske ako Chichago Tribune a L.A.Times, ktoré doteraz nikdy nepodporili demokratického kandidáta, teraz vyjadrili Obamovi takú masívnu podporu?
To, čo potrebuje Amerika, je zmena. Keď sa o desať rokov pozrú historici a politológovia na obdobie vlády Georga Busha ml, pravdepodobne prídu k záveru, že takého zlého prezidenta Spojené štáty od 2. svetovej vojny nemali. Nejde len o to, že sa prepadá prestíž Spojených štátov vo svete, nejde iba o to, že Spojený štáty boli zatiahnuté do dvoch vojen, ktorých koniec je neznámy - myslím tým Afganistan a Irak, ale i ekonomické vyčerpanie Spojených štátov je neuveriteľné. Keď sa pozriete na okamih nástupu Georga Busha, tak bola cena barelu ropy 24 dolárov. Dnes sa pohybuje od 75 do 130 dolárov. Keď sa pozriete na cenu jednej unce zlata na New Yorkskej burze, pri nástupe Georga Busha bola cena okolo 240 dolárov, dnes sa pohybuje okolo 700-750 dolárov. Inými slovami: máme to 250 percentný prepad ekonomickej sily. Nielenže republikánske noviny podporujú Obamu, ale aj veľký biznis podporuje Obamu, čo je badateľné na tom, že sa demokratickému kandidátovi vôbec po prvýkrát podarilo dosiahnuť väčších príjmov na predvolebný fond ako republikánskemu kandidátovi, dokonca dvojnásobný. Amerika chce zmenu. To je to, čo je základom úspechu Baracka Obamu. Nie je to len jeho charizma, aj keď to k tomu samozrejme tiež patrí, ale Amerika je vyľakaná- finančnou krízou a vojnou v Iraku.
Čo si myslíte o skrytom rasizme v amerických voľbách? Vyznieva v prospech Johna McCaina fakt, že nie celá Amerika je pripravená na černošského prezidenta?
Určite to zohrá veľmi významnú úlohu. Nejde len o to, že nebudú voliť, ale značná časť tých ľudí, ktorí majú povedzme nehumanistický vzťah k ľuďom inej farby pleti, by k voľbám, k iným voľbám, kde by kandidoval černošský kandidát jednoducho nešli. Čierna pleť Baracka Obamu bude mobilizovať. Druhým faktorom, strašne zvláštnym a podceňovaným je, že v Amerike existuje napätie medzi černochmi a hispáncami. Hispánci boli podľa všetkého pripravení voliť proti Obamovi, ale Obamovi sa podaril jeden veľmi múdry ťah, keďže ním navrhnutý viceprezident je katolík a hispánci sú katolíci. Takže sa nám tu po Kennedym, vlastne po druhýkrát dostáva na najvyššie funkcie v Amerike katolík. A tu sa podarilo Obamovi rozkročiť, t.z., že aj keď neroztĺkol ten biely rasizmus, tak by tú hispánsku animozitu týmto veľmi chytrým ťahom mohol obmedziť.
Ako sa bude vyvíjať spolupráca Ameriky s krajinami ako je Kolumbia a Gruzínsko v prípade, ak vyhrá McCain a v prípade, ak vyhrá Obama?
To je opäť otázka k tomu, čo bude znamenať unilateralizmus a multilateralizmus v americkej zahraničnej politike. Pokiaľ Spojené štáty za vlády Obamu pristúpia k princípom kolektívnych dohôd a zodpovednosti za kolektívny osud, tak je samozrejme veľmi pravdepodobné, že sa pokúsia o dohody s Iránom, Ruskom, s Venezuelou, čo povedie nie len ku zníženiu cien ropy, alebo aspoň ku stabilizácii cien ropy, pretože Bushovi sa podarilo rozhádať s hociktorým veľkým producentom ropy, ale vytvorí to i podmienky pre upokojenie medzinárodnej politiky. Pretože s najväčšou pravdepodobnosťou vyzbrojovanie v Gruzínsku nesmerovalo pôvodne proti Rusku, ale smerovalo proti Iránu. Táto úloha Gruzínska by v kalkuláciach Obamovcov mala isť dolu. To takisto platí pre Kolumbiu. V Kolumbii, kde sa Američania práve tak ako v prípade Iránu namočili veľmi nepríjemne do prevratu proti demokraticky zvoleným predstaviteľom v roku 1953, si vytvorili obrovský potenciál nenávisti voči sebe samým: Kolumbia je dnes jedna z tranzitných krajín, čo sa týka jednak drog, ako aj ropy. Ten význam, ropný význam Kolumbie je neporovnateľne vyšší než význam Venezuely. A to aj pokiaľ ide o dodávky na trh v Spojených štátoch. Inými slovami, je potrebné prehodnotiť prístup k Iránu, ku Kolumbii a staviť na partnerskú spoluprácu – tým nechcem povedať, že musia súhlasiť s Chávezom, alebo s Medvedevom, ale brať ich ako partnerov, rešpektovať ich oprávnené záujmy a priechodnosť ich politickej úlohy, pretože v politike je známe, že štátnici prichádzajú a odchádzajú, ale národy zostávajú. Pokiaľ zvíťazí multilaterálny pohľad, tak konflikt v Gruzínsku a v Kolumbii stratí na špecifickosti. Pokiaľ bude víťaziť unilaterálny pohľad, t.z. aj predstava o tom, že Spojené štáty musia byť nadradené nad Ruskom, nadradené nad Venezuelou, potom je samozrejme veľmi pravdepodobné, že podpora týchto režimom, Saakašviliho, prípadne Kolumbijského, táto podporu bude trvalá a bude namierená časťou proti Venezuele a časťou proti Rusku.
Mojou poslednou otázkou by som odbočila od témy nášho rozhovoru. Myslíte si, že možný nástup Jiřího Paroubka k moci by mohol nejakým spôsobom ovplyvniť výstavbu amerického protiraketového radaru v Českej republike?
Pravdepodobne dnes, a ak nie dnes, tak v najbližších dňoch, vláda predloží do Snemovne na prerokovanie obidve zmluvy o radare. Toto prerokovanie prebehne podstatne skôr, ako sa Jiří Paroubek dostane do funkcie premiéra. Pravdepodobnosť, že budú predčasné voľby, je dnes veľmi nízka. O predčasných voľbách by musel rozhodnúť prezident a Snemovňa, tam nie je dostatočná vôľa vypísať voľby, pretože pokiaľ niekto katastrofálne dopadol v krajských voľbách, tak sú to Ľudovci a Zelení, a ich hlasy sú potrebné k tomu, aby boli predčasné voľby, boli by blázni keby si vypustili rybník. Existuje uznesenie vedenia Sociálno-demokratickej strany, o tom, že ich poslanci budú hlasovať proti radaru. V súčasnej chvíli vieme asi tak o troch poslancoch strany Zelených, ktorí by mali hlasovať proti radaru, pokiaľ ich vedenie k niečomu tvrdo nepritlačí. Vieme, že z tých odpadlíkov od sociálno-demokratickej strany, z tých troch aspoň jeden bude hlasovať proti radaru. Inými slovami, aj keď nevieme, ako sa tie karty budú rozdávať a či prebehne ďalšia politická korupcia, v tejto chvíli sa zdá, že tieto zmluvy v Snemovni prejsť nemôžu. Otázka potom znie: prečo vláda v takejto situácii vôbec tieto zmluvy predkladá, prečo nepočká na nového prezidenta, alebo na dobu, keď situácie v Snemovni bude čitateľnejšia. Je pravdepodobné, že vláda prestala veriť na svoj dlhý osud a snaží sa zrýchliť to, čo pokladá za svoje politické zadanie, mám na mysli hlavne troch členov vlády, Mirka Topolánka, Alexandra Vondru a Karla Schwarzenberga. Táto trojica tvorí zahraničnú politiku a oni traja sú práve naviazaní na tých radikálov v americkej zahraničnej politike, ktorí by mohli s Bushom s administratívy odísť. Preto ten zhon, a preto také riziko.
Na pridávanie komentárov musíte byť registrovaným členom a musíte byť prihlásený.
