Pre Martina Bútoru boli prezidentské voľby v USA najmä súbojom dvoch silných kandidátov, ktorí zároveň sú silnými lídrami. Zvolenie Baracka Obamu za prezidenta považuje bývalý slovenský veľvyslanec v USA za logické vyústenie túžby Američanov po zmene.
Vážený pán veľvyslanec, ako vy osobne hodnotíte výsledky amerických prezidentských volieb?
Myslím si, že Spojené štáty mali veľké šťastie, pretože mali dvoch silných kandidátov, dve výrazné osobnosti. Senátor McCain je americkým hrdinom, americkou legendou, človekom, ktorý má za sebou veľký životný príbeh. Je to patriot, človek, ktorý sa dokázal postaviť proti republikánskemu establišmentu, ako náhle bol presvedčený, že robí chybné kroky. Jeden príklad za všetky: spomeniem jeho útok proti korupcii, útok proti lobistom, a postoj ku globálnemu otepľovaniu. Druhým silným kandidátom bol Barack Obama, charizmatický, mladý, silný líder, a ak sa voliči rozhodli pre Baracka Obamu, vyplýva to z toho, že naozaj veľká väčšina Američanov mala v poslednom období pocit, že krajina sa neuberá dobrým smerom, že stredné vrstvy, ktoré tvoria väčšinu americkej spoločnosti, pociťovali, že sa im nedarí dobre. Ak si mysleli, že Amerika si zhoršila svoje postavenie, svoju prestíž vo svete, o to pochopiteľnejšie je, že sa rozhodli pre zmenu a zmenu o to výraznejšiu, a tou zmenou bol kandidát Barack Obama, ktorý teda bude americkým prezidentom.
Zakladateľ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Martin Bútora si ďalej myslí, že Barackovi Obamovi v prezidentských voľbách pomohlo aj to, že sa mu podarilo zmobilizovať i ľudí, ktorí sa obyčajne volieb nezúčastňujú. Za míľnik v histórii USA považuje zvolenie afro- američana Obamu za amerického prezidenta.
Myslíte si, že americkí voliči sa rozhodovali na základe osobných preferencií, volili srdcom alebo rozumom?
Volili jedným i druhým. Rozum im prikazoval, aby zvolili človeka, ktorý prináša nové riešenia na sťaženú situáciu, ktorý ponúka iné riešenia ako senátor McCain z hľadiska zapojenia ľudí do budúcnosti Ameriky. Dokáže inšpirovať, motivovať a ako sme videli v priebehu kampane, dokáže mobilizovať obrovské množstvo aj tých, ktorí by sa inak ani neangažovali, nepovažovali za potrebné vstúpiť do verejného priestoru. Barack Obama sa dokázal na nich obrátiť s jednoduchým posolstvom: vláda za vás nemôže vyriešiť všetko, Amerika sa nepohne ďalej, ak sa do toho aj vy nezapojíte. A to nadväzuje na dávku istého amerického optimizmu, tradíciu amerického sna a myslím si, že to je jedna z kľúčových zmien v týchto voľbách. Samozrejme, tou ďalšou z kľúčových zmien je to, že Amerika si zvolila Afro- američana, černošského prezidenta, čo vzhľadom k tomu bremenu, k tej záťaži, ktorú Amerika v sebe nesie svojimi dejinami, dejinami rasizmu, vzhľadom k tomu dlhodobému zápasu za ľudské a občianske práva je zvolenie Obamu naozaj prelomovým. Rozhodnutím. Takže volili rozumom, lebo Obama im ponúkol program, ktorý ich väčšmi zaujal, ale volili aj srdcom, čo sa prejavilo aj v nebývalej účasti voličov. Obamov volebný štáb boli dobrovoľníci a on sám ich dokázal osloviť aj emocionálnym posolstvom, nielen čisto racionálnymi prvkami.
Krátko po zvolení demokratického kandidáta Obamu za prezidenta USA prišli reakcie európskych lídrov, ktoré boli zväčša veľmi pozitívne. Podľa Bútoru si európski lídri i európske obyvateľstvo prialo, aby sa práve Barack Obama stal prezidentom Spojených štátov. Martin Bútora ďalej verí, že postoje ruských predstaviteľov k Amerike sa s odstupom času zmenia.
Ako hodnotíte reakcie európskych lídrov, vrátane Ruska, ktoré prišli krátko po zvolení Baracka Obamu za prezidenta Spojených štátov?
Z tých reakcií možno spomenúť francúzskeho prezidenta Sarkozyho, o ktorom sa vie, že je to stúpenec atlanticizmu, je to človek, ktorý má k Amerike bližší a vrúcnejší vzťah, ako mal predchádzajúci prezident Chirac, a viacerí európski lídri zvolenie Obamu privítalo, pretože aj európske obyvateľstvo si želalo, aby tá zmena bola výraznejšia, aby to nebolo pokračovanie, čo by bolo v prípade senátora McCaina viac prvkov kontinuity, ale aby tú zmenu a túto zmenu, či už sa to týka európskeho obyvateľstva alebo lídrov predstavoval práve Barack Obama. Pokiaľ ide o reakciu ruského prezidenta - ja si myslím, že sa časom sa tie vzťahy predsa len vyvinú; niektoré z tých ruských reakcií svedčia o to , že Rusko je dnes baštou politického antiamerikanizmu a pripisuje Amerike všetko zlé a všetko negatívne. Po realistickom zvážení však bude i Rusko nútené zvážiť možnosti spolupráce so Spojenými štátmi na čele s Barackom Obamom.
Heslo zmena, ktoré bolo hlavným motívom kampane nového, 66. prezidenta USA, bolo myslené úprimne a predstavuje koncept amerického sna. Bútora tiež považuje zvolenie prvého černošského prezidenta za symbol nádeje obyčajných ľudí, ktorým bol vyslaný signál, že aj ich hlas zaváži a že každý človek má šancu vypracovať sa.
Čo sa skrýva za slovkom zmena, ktoré si Obama vybral ako leitmotív svojej kampane?
Ja si nemyslím, že to je len číra fráza alebo trik alebo nástroj, ktorý sa používa vo volebných kampaniach. Obama to myslí hlboko a úprimne. No a samozrejme - keď sa to tisíckrát opakuje, tak to človeku môže ísť aj na nervy. Barack Obama prinesie nielen zmeny pre široké vrstvy americkej spoločnosti. Prinesie nielen zmenu z hľadiska amerického postavenia vo svete, ale aj prístupu k politike. A to je veľmi dôležitý rozmer, pretože Obama sa vracia k začiatkom americkej demokracie, tej demokracie, ktorá prišla s konceptom amerického sna, to znamená takých podmienok a takej spoločnosti, kde existuje rovnosť príležitostí, kde každý človek má šancu sa vypracovať, kde, obrazne povedané, sa z čističa topánok raz môže stať prezident. Tento americký sen je čosi také mytologické, by som povedal, ale veď každý národ má svoje vlastné mytológie, tento americký sen fungoval. Nakoniec, predstava amerického sna fungovala, keď desaťtisíce ľudí odišli zo Slovenska hľadať prácu a lepší život do Ameriky. V poslednom období bol naštrbený - nielen tými ekonomickými otázkami, ale aj oslabenou vierou Američanov, jednoduchých a prostých Američanov, že môžu život okolo seba zmeniť a to viedlo k istému cynizmu, skepticizmu a pesimizmu. Obama podľa môjho názoru týmto konceptom zmeny Američanom ponúka, že každý hlas zaváži, každý občan je dôležitý, bez spoluúčasti, mobilizácie občanov sa zmeny nemôžu uskutočniť a to je taký významný a inšpirujúci apel.
V tohtoročných prezidentských voľbách môžeme podľa Bútoru rozpoznať tri najdôležitejšie špecifiká: vysokú volebnú účasť, silných kandidátov a veľkú pozornosť verejnosti, ktorá vyplývala z očakávania zmeny.
Mohli by ste poukázať na pár špecifík, ktorými sa vyznačovali voľby v Spojených štátoch?
Výrazným špecifikom bola mobilizácia verejnej mienky - vidíme, že volebná účasť bola po dlhom období pomerne vysoká na americké pomery v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami Ale nielen to - k urnám prišli voliť i ľudia, ktorí sa politického života zúčastňovali len sporadicky alebo vôbec, prišli voliť i ľudia z menšinových spoločenstiev, ľudia z rodín s nízkymi príjmami, prišlo mnoho prvo oličov, mladých ľudí, ktorí chodia voliť iba vtedy, keď ich k tomu niečo pritiahne. Druhým významným prvkom týchto volieb bolo to, čo som už spomínal, že Amerika masla dvoch silných kandidátov, dve výrazné osobnosti, bolo teda z čoho si vyberať. A tretím prvkom bolo to, že prezident Bush už nemohol kandidovať, viceprezident Cheney sa rozhodol nekandidovať - Amerika sa tak ocitla na prahu zmeny a to je vždy v spoločnosti tak, že ako náhle je príležitosť na nejakú zmenu, novú šancu, vždy to pritiahne pozornosť. Takže tieto voľby pozornosť pritiahli. A naozaj, trvalo to veľmi dlho - dva roky, bolo to finančne veľmi nákladné, bolo to nákladné na kapacity, energiu, psychicky náročné, pre ľudí, ktorí sa do toho zapojili. Takže týmito špecifikami sa tieto americké voľby odlišujú od tých predchádzajúcich, ktoré boli niekedy menej živšie, mali menšiu účasť, ale vzbudili menší záujem spoločnosti.
Nová aministratíva prezidenta Obamu, v ktorej viceprezidentom bude Joe Biden a s bohatými skúsenosťami v zahraničnej politike, bude mať mimoriadne bohatú agendu: oživenie transatlantických vzťahov, medzinárodných organizácií, ako aj nukleárne hrozby a kyberterorimus, ktorými sa bude musieť zaoberať. Témou dňa sa namiesto Iraku stane pravdepodobne Afganistan, Európania budú zas nútení k tomu, aby na seba prevzali svoj diel zodpovednosti za globálnu bezpečnosť.
Čo očakávate od Obamovej administratívv v oblasti zahraničnej politiky - jednak Obamove kroky ako nového prezidenta, ako aj aktivity jeho viceprezidenta Joea Bidena?
Domnievam sa, že Barack Obama a jeho viceprezident Joe Biden v duchu toho, čo sme hovorili, v duchu novej fázy v americkej spoločnosti príde aj s novými iniciatívami: myslím si, že môžeme očakávať istú kombináciu kontinuity a zmeny. Je pravdepodobné, že Barack Obama nebude vyznávať strategickú doktrínu Bushovej vlády, ktorá bola postavená na koncepte preventívnej obrany, ale že sa bude usilovať väčšmi vstupovať do nových partnerstiev, aliancií, koalícií, ktoré by pomohli riešiť veľmi závažné problémy: či už sú to otázky nukleárnej proliferácie, nukleárnych zbraní a nukleárneho materiálu, alebo je to otázka povedzme otázka kyberterorizmu - to sú všetko veci, ktoré už Obamov tím má rozpracované, a na to bude pochopiteľne potrebovať partnerov. Domnievam sa, že k oživeniu transatlantických vzťahov, k vecnejšiemu a častejšiemu vyjednávaniu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Spojené štáty budú pravdepodobne aj od Európanov požadovať väčší príspevok, väčší vklad do riešenia bezpečnostných a ďalších problémov. Myslím si však, že Obama je človek veľmi pestrého pozadia - jeden čas žil v Ázii, má predkov, ktorí pochádzajú z Afriky - je to človek, ktorý dokáže väčšmi osloviť lídrov rôznych národov, kultúr, kontinentov, aby vstupovali do partnerstva v politike. V zahraničnej politike hrajú ohromnú úlohu symboly a gestá, a Obama takýto symbol predstavuje. Myslím si, že Obama sa bude usilovať oživiť niektoré medzinárodné inštitúcie, usilovať sa o reformu OSN - to neznamená, že sa mu to podarí. Všetci dobre vieme, že Bezpečnostná rada by potrebovala reformu, ale na to potrebuje súhlas viacerých. Obama sa bude usilovať čeliť hrozbám ako jadrovému Iránu takým spôsobom, aby priamym vyjednávaním s jeho predstaviteľmi ich postavil pred jasnejšiu alternatívu a až potom, keď Irán odmietne túto ponúkanú ruku alebo alternatívu, bude sa Obamovi ľahšie zostavovať nejaká koalícia, ktorá by uvažovala o tvrdšom postupe voči Iránu, či už v podobe sankcií alebo v podobe nejakej tvrdšej politiky. Obama sa bude usilovať na jednej strane čím skôr s a stiahnuť z Iraku, čo má i svoj ekonomický rozmer, keďže Američanov stojí vojna v Iraku 10 miliárd dolárov mesačne a Obama je presvedčený, že by sa mala väčšmi prejaviť zodpovednosť samotných Iračanov za svoje vlastné osudy a Američania by tam nemali byť natoľko prítomní. Nemyslím si, že by to bol nejaký unáhlený krok, nejaké náhle stiahnutie, ale predsa len- jeho koncept nie je ten, ktorý je senátora McCaina „víťazstvo“ ale prevzatie Iračanov za zodpovednosť za svoj osud, Obama sa bude viac sústreďovať na Afganistan - tu samozrejme veľkým problémom bude otázka nielen vojenskej sily, ale aj pomoci, nejakej ekonomickej pomoci, ktorá by prispela k prosperite Afganistanu a takisto pomôcť v oblasti spravovania, pretože v oboch týchto otázkach - či už je otázka ekonomiky alebo spravovania, administratívy, má Afganistan vážne problémy. Čiže aby som to zhrnul: v niektorých oblastiach to bude kontinuita, v niektorých zmena a v každom prípade nové príležitosti pre nové partnerstvá pre riešenie nových globálnych výziev.
Napriek tomu, že si Martin Bútora netrúfa odhadnúť meno nového ministra zahraničných vecí, pripúšťa možnosť, že sa ním môže stať niekto z Republikánskej strany.
Koho by ste tipovali za nového ministra zahraničných vecí USA?
To si netrúfam v tejto chvíli povedať, ani sa mi nad tým nechce špekulovať. Kandidátov je viacero- sú to ľudia, ktorí ešte pôsobili v Clintonovej administratíve, je tam viacero vyprofilovaných politikov. Nemôžeme ani vylúčiť, možno nie pre túto funkciu ale pre nejakú inú, že prezident Obama sa bude usilovať ako demokrat ponúknuť významný post i republikánom. V každom prípade môžeme očakávať ( a voľba viceprezidenta Bidena to ukázala), že Obama si bude mať z čoho vyberať, vyberie si človeka s rozhľadom, so skúsenosťami, a so s schopnosťou uskutočňovať to, o čom som pred chvíľou hovoril- víziu politiky, ktorá bude kontinuitou i zmenou, ktorá bude reagovať na nové výzvy 21. storočia.
S ohľadom na očakávané zlepšenie transatlantických vzťahov, ktoré sa spája s nástupom Obamu do Bieleho domu, Bútora upozorňuje, že bude záležať i na Európanoch, ako a či nájdu spoločnú reč s Američanmi v konkrétnych otázkach.
Aké zmeny v transatlantických vzťahoch môže uskutočniť Obamova administratíva?
Videli sme v prípade oboch kandidátov, že pokiaľ ide o transatlantické vzťahy, obaja sa vyslovili za ich posilnenie, za ich posilnenie, oživenie, revitalizáciu. V tomto zmysle slova je Obamovo zvolenie dobrou správou aj pre transatlantické vzťahy. Pôjde teraz samozrejme o to (ono sa to dobre hovorí - posilnenie a oživenie transatlantických vzťahov), ale potom pôjde aj o konkrétne riešenia, konkrétny vklad Spojených štátov a Európskej únie. Nebude to ľahké, ale v každom prípade si myslím ,že zvolenie Obamu je dobrá vôľa na strane Američanov a predpokladajme, že bude dobrá vôľa aj na strane európskych lídrov, aby tieto transatlantické vzťahy, ktoré sú nielen základom demokratického Západu, ale ktoré sú kľúčové aj pre riešenie hlavných, kardinálnych problémov ľudstva, či už je to problém terorizmu alebo globálneho otepľovania a chudoby alebo mnoho ďalších, životaschopnosť, a sila a dynamickosť transatlantických vzťahov sú v tomto zmysle slova veľmi dôležité a domnievam sa, že ideme do ďalšej etapy, ktorá by mohla znamenať posilnenie spolupráce aj v tejto oblasti.
Na pridávanie komentárov musíte byť registrovaným členom a musíte byť prihlásený.
