Za pätnásť rokov prejde organizácia viacerými fázami. Niektoré sa vyznačujú aktivitou a dynamickosťou, niektoré nie. Slovenská atlantická komisia je v porovnaní s organizáciami podobného zamerania v ostatných členských štátoch NATO však niečím špecifická. Kým atlantické rady a komisie vo väčšine starých členských krajín aliancie prechádzajú po začlenení sa do NATO už dlhšiu dobu obdobím stagnácie, SAK – na rozdiel od nich – nabral od roku 2004 druhý dych. Realizuje čoraz viac nových projektov, a to aj za slovenskými hranicami v oblastiach prioritných pre zahraničnú politiku SR. Správa to je dobrá, pretože s blížiacim sa 5. výročím vstupu SR do NATO a EÚ stoja pred SAK-om viaceré výzvy verejnej diplomacie: dospieva generácia, ktorá si studenú vojnu a dôvody vzniku NATO pamätá iba z učebníc; objavujú sa nové komunikačné nástroje, ktoré s rozvojom internetu môžu byť efektívnejšie než tradičné konferencie a printové publikácie; klimatické zmeny sa v prieskumoch verejnej mienky dostávajú na prvé miesta zoznamu bezpečnostných hrozieb, zatiaľ čo rusko-gruzínsky konflikt poukázal na skutočnosť, že vojna v blízkosti Európy je stále možná; a v neposlednom rade poukazuje prieskum Transatlantických trendov za rok 2008 na fakt, že 41% Slovákov si myslí, že EÚ by v transatlantickom bezpečnostnom partnerstve s USA mala uplatňovať prístup, ktorý je viac nezávislý od Spojených štátov, opak si pritom myslí 25%.Výziev je tak veľa a počas nadchádzajúcich rokov sa objavia isto ďalšie. Pri ich zdolávaní treba SAK-u držať palce.
Boris Ecker
bývalý prezident Euroatlantického centra
