Barack Obama určite nechcel, aby si Moskva myslela, že je náchylný na zastrašovanie. Nie je však zrejmé, či si uvedomuje, aký dosah bude mať jeho rozhodnutie.
Ťažko sa hľadajú pozitíva na rozhodnutí prezidenta Obamu zrušiť protiraketovú obranu v strednej Európe. Nech už si o tom systéme človek myslel čokoľvek, prihlásiť sa k nemu, tak ako to urobili predošlá česká či súčasná poľská vláda, bolo gestom principiálnej, hodnotovej politiky. Prijali na seba riziká v mene pomoci spojencovi. Ukázali odvahu formovať verejnú mienku, nie ju vždy otrocky nasledovať.
Zrušenie českých a poľských základní garantuje, že zahraničná politika v našom kúte sveta sa stane o niečo viac cynická, sebecká a vykalkulovaná.
Na tom sa asi nedá nič zmeniť. Ale dá sa urobiť niečo preto, aby sa znížili ďalšie dosahy a možné riziká, ktoré z amerického rozhodnutia vyplývajú. Tým hlavným je, že Moskva zoberie zrušenie základní ako výzvu na posilnenie ekonomického a politického tlaku na strednú Európu. Dnešná Moskva vidí svet cez rýdzo mocenskú optiku: vníma ho ako zápas o vplyv, v ktorom sú USA hlavným sokom.
Rusko oponovalo americkým základniam hlavne preto, lebo v nich videlo zásah do 'svojej' exkluzívnej zóny vplyvu v strednej a východnej Európe. A zrušenie základní zoberie ako dôkaz, že zastrašovaním a nátlakom sa dá Amerika 'dokopať' k tomu, aby dala ruky preč od svojich spojencov.
Spečatený osud
Obamove kroky a slová naznačujú, že toto svojím rozhodnutím nemal na mysli. Iste, bude sa snažiť využiť radosť Moskvy zo zrušenia základní v prospech politiky USA - hlavne na to, aby získal podporu Ruska pre snahu Washingtonu a Európy zastaviť iránsky jadrový program. Ale k zmene protiraketových plánov ho viedli hlavne vnútropolitické dôvody.
Demokrati v USA nikdy neboli protiraketovou obranou nadšení; berú ju hlavne ako politický projekt, ktorým si republikáni budovali imidž silných ochrancov bezpečnosti USA. Republikáni majú tendenciu preceňovať technické schopnosti tohto (stále viac-menej experimentálneho) systému; demokrati zase podceňovať.
Keď pribudli ďalšie informácie z Iránu o tom, že Teherán nebude mať interkontinentálne rakety - proti ktorým mali české a poľské základne chrániť - najbližších desať rokov, osud základní bol pre administratívu Baracka Obamu spečatený.
K téme vzťahu Ruska a strednej Európy sa americký prezident vyjadril veľmi zreteľne - viackrát verejne (a priamo v Moskve) skritizoval snahy o vytváranie zón vplyvu v Európe. A v apríli tohto roku v Prahe sa Obama pridal na stranu Poľska a pobaltských krajín, keď podporil ich výzvu, aby NATO opäť pripravilo vojenské plány na obranu strednej Európy proti možnému konfliktu s Ruskom. To nie je známkou štátnika, ktorému je ľahostajný osud spojencov.
Test amerického záväzku
Nie je však zrejmé, či si Obama uvedomuje, aký dosah bude mať jeho rozhodnutie na bezpečnosť strednej Európy. Protiraketová obrana bola testom, podľa ktorého Rusko, Poľsko aj Česko merali silu amerického záväzku voči regiónu. Ak Washington berie ten záväzok vážne, dnes treba nájsť nový spôsob, ako to komunikovať v regióne. Napríklad povedať, že je možné, že časti nového protiraketového systému, ktorý má nahradiť ten zrušený, by tiež mohli byť v strednej Európe (niečo podobného naznačila Hillary Clintonová v pondelkových Financial Times).
Washington by tiež mohol podporiť snahu nových členov NATO preskúmať niektoré nové formy zraniteľnosti spojencov - ako kyberútoky či možné zneužitie ruských menšín na území členských krajín NATO. To sú hrozby, ktoré dnes najviac trápia Estóncov či Lotyšov, a nie je zrejmé, že NATO vie, ako na ne reagovať.
Tieto kroky síce nič nezmenia na realite, že zrušením protiraketových základní prišli USA o mnohých priateľov v strednej Európe a že v budúcnosti sa bude Američanom ťažšie získavať podpora pre svoje vojenské plány. Ale posilnila by sa nimi bezpečnosť nášho regiónu, ktorý ostal zrušením amerických základní o niečo viac osamotený a zraniteľný.
(Autor je riaditeľom pre zahraničnú politiku a obranu v londýnskom Centre pre európsku reformu)
Pôvodný článok nájdete na stránke denníka SME
autor: Tomáš ValášekNa pridávanie komentárov musíte byť registrovaným členom a musíte byť prihlásený.
