BRATISLAVA, 26. januára 2012 – Plánovaná vyšehrádska spolupráca v oblasti obrany nemusí vždy zahŕňať všetky štyri krajiny. Konštatoval to český bezpečnostný analytik Jan Jireš, ktorý sa minulý týždeň ako jeden z expertov medzinárodného projektu DAV4 zúčastnil série stretnutí na severe Európy. Ich témou bola tamojšia Nordická obranná spolupráca. Návštevu zorganizovala Slovenská atlantická komisia v rámci medzinárodného projektu DAV4, ktorý analyzuje možnosti vojenskej spolupráce v rámci V4.
Poliaci na dvoch stoličkách?
Škandinávsky príklad načrtol možnosť dvojrýchlostnej kooperácie, ktorá by ale nemala ohroziť jej fungovanie. „Ak sa napríklad dva štáty V4 dohodnú na spolupráci v nejakej oblasti, malo by to byť v poriadku aj zo strany tých ostatných,“ vysvetľuje Jan Jireš. Narážal predovšetkým na Poľsko, ktoré sa v poslednom čase zaujíma o užšiu spoluprácu s Nemeckom a Francúzskom a vyšehradská spolupráca nie je pre Poliakov jedinou platformou. S podobnou situáciou majú skúsenosti aj na severe Európy. Nóri sú na jedným z hlavných ťahúňov nordickej spolupráce, zároveň sú však aj členom NATO a úzko kooperujú s USA.
Podľa Jireša by spolupráca mala byť flexibilná, dokonca otvorená aj pre ďalšie krajiny. „Ak sa ukáže, že sa môžu zapojiť Srbi, Rumuni, Chorváti či Slovinci, tak to je samozrejme len dobre. Tým sa zároveň neuzatvára cesta ani pre krajiny, ktoré majú ambície angažovať sa aj v iných regionálnych zoskupeniach,“ upozorňuje Jireš.
Nórske ťažkosti a riešenia
Témou škandinávskych stretnutí boli možné ťažkosti, ktoré môžu spoluprácu sprevádzať najmä jej začiatkami. Jednou z možností ako sa im vyhnúť, je začať s malými praktickými projektami, ktoré nie sú politicky kontroverzné. „Až potom čo uvidíme konkrétne výsledky spoločnej činnosti, sa všetci partneri presvedčia, že to môže spoločne fungovať. To poslúži k ďalšiemu budovaniu vzájomnej dôvery, ktorá môže byť využitá aj pri náročnejších projektoch,“ pripomína Jan Jireš. Politické problémy sa spájajú aj so spoločným zdieľaním vojenských schopností medzi vybranými štátmi NATO, tzv. pooling and sharing. „To je možno až tá posledná fáza. Rozhodne s tým nemôžeme začínať, je s tým spojených veľa politických problémov,“ varuje Jireš.
Neprehliadať sa vyplatí
Jednou z najcennejších škandinávskych skúseností, je potreba zapojiť všetkých relevantných aktérov. „Spolupráca by nemala byť vedená len na civilnej úrovni. Bez zapojenia líderskej pozície vojenských zložiek to asi ďaleko nepôjde,“ upozorňuje slovenský bezpečnostný expert Tomáš Valášek. Nutnosť zapojenia všetkých relevantných inštitúcií považuje Jan Jireš za kľúčové zistenie. „Týka sa to ministerstiev obrany a zahraničných vecí, ako aj vojenských a politických elít. Je kľúčové aby nedošlo k tomu, že niektoré časti štátnej byrokracie sa budú cítiť marginalizované a budú spoluprácu sabotovať,“ upozorňuje Jireš.
