Pri príležitosti prevzatia rotujúcej predsedníckej stoličky Poľskou republikou v Rade EÚ, ktorú obsadzuje na obdobie júl až december 2011, sa v kongresovej sále Ministerstva zahraničných vecí SR uskutočnila 12. júla 2011 odborná konferencia pod názvom „Polish Presidency 2011 – Contexts, Challenges and Opportunities / Poľské predsedníctvo 2011 – súvislosti, výzvy a príležitosti“. Podujatie, ktoré privítalo viac ako stovku účastníkov z politickej, diplomatickej, mimovládnej či akademickej sféry, zorganizovalo Veľvyslanectvo Poľskej republiky na Slovensku a Poľský inštitút medzinárodných vzťahov (PISM), v spolupráci so Slovenskou atlantickou komisiou, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku a portálom Euractiv.sk.
Takmer dve desiatky rečníkov z Poľska i Slovenska diskutovali o najzásadnejších poľských prioritách nadchádzajúceho vedenia a tvorby európskej politiky, pričom bol kladený dôraz na ich stredoeurópsky význam a zakotvenie, keďže Poľsko prevzalo predsednícku štafetu od Maďarska. Účastníkov privítali okrem iných aj veľvyslanec Poľska na Slovensku J. E. Andrzej Krawczyk či vv. František Ružička, generálny riaditeľ Sekcie európskej politiky MZV SR a bývalý slovenský veľvyslanec v Poľsku.
Konferencia bola rozdelená do troch tematických panelov, ktoré reflektovali podstatné charakteristiky podmienok poľského predsedníctva Únie. Tieto boli nielen pomenované, ale v neposlednom rade obohatené o návrhy špecifických prístupov k ich riešeniu, čím boli zvýraznené zásadné „euro-pozitívne“ línie zahraničnej politiky vlády Donalda Tuska v poslednom období.
Súvislosti poľského predsedníctva sa predovšetkým dotýkajú novej inštitucionálnej konštrukcie, ktorú so sebou priniesla Lisabonská zmluva. Snaha posilniť demokratickú legitimitu rozhodovacích procedúr v očiach európskeho občana sa javí ako kľúčová. Výzvy pre Poliakov v súčasnej dobe sa dotýkajú najmä citlivých otázok rozpočtových kríz viacerých členov eurozóny, efektívnosti správy a riadenia ekonomických záležitostí na úrovni Únie, či prípravy sektorového rozvrstvenia Viacročnej finančnej perspektívy pre EÚ na roky 2014 až 2020. Nemožno opomenúť ani snahu ďalej prehlbovať spoločný trh, budovať európske intelektuálne kapacity, predstaviť rámec pre zmysluplnú energetickú politiku a potravinovú bezpečnosť v kontexte zásadnej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Ako neopakovateľné príležitosti Poliaci vnímajú udržiavanie a rozvoj susedských vzťahov Únie – či už východným smerom prostredníctvom Východného partnerstva pre krajiny s európskou perspektívou do budúcna a Ruskom, alebo smerom južným hlavne v procesoch demokratizácie severoafrických štátov.
Na týchto základných pilieroch stoja priority poľského predsedníctva pre nadchádzajúci polrok, ktoré súhrnne predstavujú strategické ciele: „Európska integrácia ako zdroj rastu“, „Bezpečná Európa - potraviny, energetika, obrana“ a „Európa profitujúca z otvorenosti“.
