Vážený pán minister, vážená pani vedúca Zastúpenia Európskej komisie, drahí hostia,
Slovensko vstupom do EÚ a NATO potvrdilo svoju politickú plnohodnotnosť. Vstupom do týchto najprestížnejších klubov sme dovŕšili proces vlastnej národnej emancipácie, hrdej štátnosti, celosti, schopnosti vstúpiť do týchto nadnárodných ustanovizní.
Za približne sto rokov sme sa dostali z pozície zaznávanej menšiny, určenej fakticky na vymiznutie, do pozície rovnocenného európskeho národa s vlastným štátom. 20. storočie sme využili dobre. Škoda len, že kvôli komunistickému experimentu sme zaostali na ceste ekonomického a technologického dobiehania najvyspelejších štátov sveta.
Je to za nami a treba hľadieť do budúcnosti. Využívam príležitosť a dovolím si znova zopakovať a zdôrazniť dôvody prečo sa Slovensko usilovalo o členstvo v NATO a EÚ. Tieto faktory sú pevnými líniami našej politiky. Naše členstvo v EÚ je dôsledkom potreby zjednocovaní Európy pri zachovaní národných a štátnych špecifík. Z globálneho prístupu je dnes malým štátom aj Nemecko a Francúzsko. Vedel to už Coudenhove – Kalergi, ktorý vyzýval k európskemu zjednoteniu od dvadsiatych rokov. A vedel to aj Milan Hodža. Bez medzinárodnej integrácie nie sme schopní zabezpečiť primeraný prístup k svetovému trhu, surovinám, a ani dostatočný sociálno-ekonomický rozvoj.
Svet o dve desaťročia sa bude skladať z niekoľkých silných veľmocí: USA, Ruska, Činy, Japonska, Indie, Brazílie a viacerých veľkých regionálnych integrácii, z ktorých najvýznamnejšou môže byť aj Európska únia.
"Zo všetkých možných historicky uvádzaných variantov, bolo pripojenie sa k EÚ zrejme pre nás najprirodzenejšie."
Jednoducho preto, že náš región, región v ktorom žijeme, Slovensko, po viac než tisícročie je integrálnou súčasťou Európy, a hodnoty, ktoré sa v Európe postupne vytvárali, sú aj našimi hodnotami: antická civilizácia, judaizmus, kresťanstvo, humanizmus, osvietenstvo, demokracia. A napokon, európske štruktúry reálne fungovali a nebolo ich treba vytvárať.
Vážení prítomní, s ostatnými európskymi krajinami tvoríme jednu veľkú civilizáciu, a táto civilizačná prepojenosť bola jednou z rozhodujúcich pre náš krok vstupu do Európskej únie. Európska únia je založená na politických hodnotách demokracie a rešpektovania ľudských práv. K týmto hodnotám sa hlásime aj my a vieme, že práve v spolupráci s vyspelými štátmi západnej Európy ich môžeme u nás upevniť. V rámci Únie panuje pomerne veľká solidarita a chudobnejšie štáty môžu využívať zdroje EÚ pre vlastný rozvoj a tak saturovať rozvoj a napredovanie celého Európskeho spoločenstva.
A nie nakoniec, je Únia skutočne rozhodujúcim hráčom na európskom kontinente. Spolupodieľaním sa na jej rozhodovacom procese, môžeme dosiahnuť viac, ako keby sme stáli mimo a vlastne sa stali len objektom a možno aj pasívnym prvkom jej rozhodnutí. To isté platí aj pre NATO, no k tomu sa dostanem za chvíľu. Benefity z členstva v EÚ sú zrejmé a na Slovensku všeobecne prijímané, zopakujem tie najdôležitejšie: Eurofondy pre regióny, solidarita silnejších k slabším, Schengen, Eurozóna.
Vážení prítomní, pri zdôvodnení nášho členstva v NATO sa musím zastaviť dlhšie. Predovšetkým preto, že
"naša verejnosť často ignoruje možné vojensko-bezpečnostné riziká pre Slovensko, a preto je nutné im čeliť."
No a niektorí, zdôrazňujem NIEKTORÍ politici neradi rozprávajú občanom o veciach nepríjemných alebo hrozivých. Žiaľ, zmluvu s prozreteľnosťou nemáme. Žijeme vo svete, kde nám realne hrozia alebo môžu hroziť rôzne vojenské hrozby, ktorým budeme musieť čeliť. V súčasnosti sa môže zdať, že v našej Európe sme bezpeční, sme však povinní spolupodieľať sa na ochrane vonkajších stien tohto európskeho mierového „skleníka“.
"Rastúca moc Číny, Ruska, islamských krajín a iných neeurópskych hráčov môže vyvolať závažné svetové napätie a predstavovať hrozbu pre západné liberálno-demokratické štáty."
Takejto hrozbe môžu čeliť iba spoločne. A to je podstatné! A preto je dôležité NATO, ak to môžem povedať takto jednoducho! NATO je najsilnejšou vojenskou organizáciou sveta. Je lepšie byť jeho členom a spolupodieľať sa na mierovom vývoji na svete a ochrane hodnôt demokratického spoločenstva, než stáť mimo neho.
Rozhodujúcou krajinou NATO sú Spojené štáty americké. Sú najväčšou svetovou veľmocou súčasnosti a tento status si ešte dlho udržia. Ak uvažujeme „pro futurum“, prípadný relatívny pokles ich vplyvu bude pomalý a postupný. Preto spojenectvo práve so Spojenými štátmi je pre nás kľúčové a cenné.
"Z hľadiska bezpečnostných garancií žiadna iná veľmoc pre nás nemôže hrať úlohu demokratického garanta ako dnešné USA."
Ostatné mocnosti, aj Rusko aj Čína- disponujú zatiaľ len zlomkom americkej moci, nevraviac o moci celého NATO. Ten, kto by chcel oslabiť slovenské a európske väzby na USA, a nahradiť ich väzbou na nejakú inú veľmoc, buď rojčí o akejsi slovenskej neutralite, alebo nás ženie do ťažkého avanturizmu. Spojené štáty a západoeurópske spojenecké krajiny sú nám aj civilizačne blízke a sú preto pre nás logickými partnermi , ako som už spomenul.
Tí, čo uvažujú o multipolárnom svete, ktorý na prvý pohľad vyzerá byť „demokratickejším“ a atraktívnejším, by si mali uvedomiť, že z nejakej redistribúcie moci vo svetovom meradle hádam môžu vyťažiť niektoré stredné mocnosti ako Brazília, India, Irán, Čína, Rusko, ale nie malé štáty, ako Slovensko a vlastne ani Európa. Americká semihegemónia- i keď z globálneho pohľadu možno niekedy aj nespravodlivá- je pre nás vďaka naším väzbám na USA výhodná a prípadná revolúcia v svetových mocenských pomeroch nás môže len zomlieť. Získať z nej nemáme čo.
Neviem ani, čo by bolo vo svete naozaj viac demokracie, keby väčšie slovo získali vnútorne nedemokratické krajiny ako islamistický Irán alebo severná Kórea.
"Práve vnútorne demokratický charakter USA s verejnou ľudovou politikou je zárukou istých sebaobmedzení v zahraničnej politike."
„Sebaobmedzení“, v uvodzovkách, ktoré by nemala veľríša ovládaná vojensko-byrokratickou kastou alebo náboženskými fanatikmi. Zároveň títo naši spojenci – USA a štáty západnej Európy, vyznávajú tie isté politické hodnoty ako my. Spojenectvo s vyspelými demokratickými štátmi pre nás slúži aj ako impulz a motivácia vlastného domáceho rozvoja. Možno pre časť slovenských politikov je príťažlivým vzorom situácia v niektorých štátoch na východ od nás, kde moc politickej verchušky je z dola často nekontrolovaná, avšak prijatie východoeurópskych vzorov pre náš politický systém by viedlo k strate možností reálne zlepšiť život našich občanov.
NATO samozrejme znamená aj štruktúru, ktorá je vnútornými mechanizmami schopná eliminovať nebezpečenstvo ozbrojených konfrontácií medzi jeho členmi. Spojenectvo Spojených štátov a iných spolučlenských štátov NATO je dôležité aj z iného hľadiska: Opomenúť nesmieme ani aspekty národné. Napadlo vám niekedy, že v Spojených štátoch žije vlastne štvrtina slovenského národa? Údaje sa pravda, rôznia, smelo však môžeme operovať s číslom okolo 1,5 milióna Slovákov či pôvodom Slovákov, žijúcich v USA. Nezabúdajme, že práve americkí a kanadskí Slováci sa významne zaslúžili o vznik Česko-Slovenska v roku 1918, že to boli aj oni, ktorí bojovali na frontoch II. svetovej vojny. Ďalších 150 až 350 000 Slovákov žije v Českej republike a niekoľko desiatok tisíc ďalších v ostatných západoeurópskych štátoch, v štátoch NATO.
Vážení prítomní, opätovne musím zdôrazniť, že Slovenská republika sa nemôže nepodieľať na spoločnej obrane štátov EÚ a NATO. Túto našu účasť musíme využiť aj na modernizáciu ozbrojených síl a taktiež na zdokonalenie ich výcviku. Som presvedčený, že každý ambiciózny profesionálny vojak armády by mal mať možnosť zúčastniť sa vojenskej misie v zahraničí. Inak nedokážeme zistiť, či je skutočným vojakom, schopným nasadiť aj vlastný život, musí podstúpiť hodinu skúšky a svoj krst ohňom. Solidarita a pomoc tým čo to potrebujú, v regionálnych konfliktoch, voči agresorom, terorizmom. Spolu s humanitárnou pomocou, priateľsky podanou rukou, za život a pre život.
Takíto muži by potom mali tvoriť jadro našej armády s najlepšími možnosťami kariérneho rastu. My síce môžeme úprimne túžiť po mieri, chceme pre mier urobiť všetko, ale vo svete je mnoho síl, ktoré túto našu túžbu nezdieľajú a naopak nenávidia a rozsievajú nenávisť voči iným, druhým.
Naopak, náš pacifizmus a našu dobrú vôľu považujú za slabosť a môžu ho zneužiť. Európania a Američania sa nemôžu ocitnúť v úlohe Anglicka a Francúzska z rokov 1938-40. Obidva tieto štáty tak túžili po mieri, že sa snažili všetkými ústupkami uchlácholiť agresora- teda robili tzv. quasi rozumnú humánnu politiku. Nepodarilo sa im to, vojnovému konfliktu zabrániť. Napriek tomu, že Artur Neville Chamberlain, predseda britskej vlády, po návrate z Mníchova, hovoril, že prináša mier. A o pár mesiacov po Mníchove museli ísť do vojny za omnoho horších podmienok, ako mohli mať pri rozhodnejšom postoji voči fašistickým a nacistickým štátom súdobej Európy: Taliansku a Nemecku.
Vážení hostia, priatelia, keď pozerám do budúcnosti, tak by som chcel občanom Slovenskej republiky dopriať tú najlepšiu kombináciu:
"európsku kultúru, nemecký právny systém, anglické politické hodnoty a demokraciu, škandinávsky sociálny model, poľskú či ruskú odvahu, japonské technológie a americkú bezpečnostnú stratégiu."
Spoločne to dokážeme.
Na pridávanie komentárov musíte byť registrovaným členom a musíte byť prihlásený.
