Vážení páni ministri, Excelencie, Vážené dámy a páni,
ďakujem organizátorom za pozvanie na túto konferenciu. Zároveň neskrývam pocit hlbokého uspokojenia z toho, že sa nám spoločne v úzkej spolupráci s MZV Čiernej Hory, Slovenskou atlantickou komisiou, Vládnym výborom pre implementáciu komunikačnej stratégie a s prispením Slovak Aid, podarilo zorganizovať túto medzinárodnú konferenciu, ale i ďalšie dve slovenské aktivity v Čiernej Hore, ktoré jej predchádzali. Mám na mysli špecializovaný seminár pre pracovníkov štátnej správy i týždňovú „Speaking Tour“ expertov zo slovenskej bezpečnostnej komunity. Vidím v tom prirodzené napĺňanie nášho poslania priateľa i člena EÚ a Aliancie. V praxi tak potvrdzujeme skutočnosť, že stabilita a pozitívny rozvoj krajín západného Balkánu sú pre slovenskú zahraničnú politiku reálnou prioritou.
"Skutočnosť, že západný Balkán je súčasťou našich priorít opakujem a zdôrazňujem stále, pretože toto tvrdenie má pre nás dôležitý obsah."
Často sa ma pýtajú: prečo sa Slovensko snaží pomáhať krajinám západného Balkánu, keď samo potrebuje prostriedky na riešenie svojich problémov spôsobených krízou ? Prečo lobuje v Európskej únii a v NATO za krajiny, ktoré, žiaľ, nie sú dnes celkom v centre pozornosti viacerých našich veľkých spojencov vnútri týchto zoskupení?
Moja odpoveď je jednoznačná – Slovensko to robí preto, lebo má životný záujem na posunutí pásma stability, pokoja a pozitívneho rozvoja smerom na západný Balkán. Nie je to prejav nášho altruizmu, ale výsledok úvah i poznania, že bezpečnosť je nedeliteľná, že sa dotýka každého. Vôbec neskrývam, že pre nás je nepomerne výhodnejšie mať na Balkáne priateľov, ktorí žijú v bezpečnom a stabilnom regióne, než frustrované a nepredvídateľné štáty, ktoré budú do svojho okolia vysielať signály neistoty, neznášanlivosti a nedôveryhodnosti. V tomto zmysle pomocou krajinám regiónu pomáhame aj sebe samým a považujeme to za „win-win proces“. Sme zainteresovaní na otváraní sa lepších možností ekonomickej spolupráce s vašimi krajinami. Viete rovnako dobre ako ja, že kapitál je „plachá laň“, ktorá má rada pocit bezpečnosti, známeho prostredia s overenými pravidlami. Naše vlastné skúsenosti to potvrdzujú.
Vy sami všetci priznávate, že práve preto – kvôli zatraktívneniu regiónu - krajiny západného Balkánu potrebujú pokračovať v dôležitých reformách hospodárskeho, sociálneho i politického systému. Potrebujete v nich pokračovať bez ohľadu na to, či máte viac alebo menej jasné termíny a kontúry členstva v Európskej únii a NATO. Potrebujú to vaši občania. A potrebujú to i naši občania, pre ktorých váš región o.i. bol, a znova sa stáva, obľúbeným miestom pokoja, oddychu i živej obchodnej spolupráce.
"Sme v hostiteľskej Čiernej Hore – krajine, ktorej sa ako jedinej z republík bývalej Juhoslávie podarilo získať samostatnosť pokojnou ústavnou cestou."
Krajina urobila obrovský kus dobrej práce práve na ceste integrácie do euroatlantických štruktúr. Pred pár dňami (21. mája) oslávila tretie výročie svojej nezávislosti. Ja rád využívam túto príležitosť, aby som jej už v novej pozícii oficiálne pogratuloval jednak k tomuto výročiu, jednak k cieľavedomej práci, ktorú robí pri napĺňaní vízie približovania sa ku krajinám zjednotenej Európy. Práve takto hodnotím podpísanie s Čiernou Horou Stabilizačnej a asociačnej dohody, podanie prihlášky do Európskej únie, členstvo v Pfp i splnenie takmer všetkých podmienok vízovej liberalizácie.
Mám pocit skutočného zadosťučinenia, že náročné procesy ktoré som tu pomáhal rozbiehať pred vyše tromi rokmi ako osobitný vyslanec Javiera Solanu, sú dobre nasmerované a prinášajú dobré výsledky. Iste budete so mnou súhlasiť, že mať korektné a štandardné vzťahy so susedmi a byť faktorom stability v regióne je dostatočne dobrý dôvod na toto pozitívne hodnotenie a označenie Čiernej Hory za „succes story“ regiónu.
Ja si viem celkom dobre predstaviť, že v relatívne neďalekej budúcnosti takto dokáže spolunažívať celý západný Balkán. Áno, viem si predstaviť, že toto raz bude región vzájomne sa rešpektujúcich a spolupracujúcich krajín.
Som si vedomý, že jeho vývoj v ostatných 20 rokoch bol krivoľaký, protichodný, pričasto plný negatívnych emócií. Ale je veľa príkladov v západnej i strednej Európe, ktoré ukazujú i možnosť inej – a jedinej racionálnej alternatívy.
Ja sám prichádzam z regiónu, ktorý je toho dobrým príkladom. Ani my sme nevyriešili úplne dokonale všetky negatívne pozostatky (rezíduá) v našich vzájomných susedských vzťahoch. Ale je toľko dôležitejších a podstatných vecí, kde sa dá a kde treba spolupracovať a kde aj výborne spolupracujeme.
Regionálna spolupráca založená na dobrej politickej vôli a trpezlivosti je skvelou školou správania sa – vďaka nej sme sa všetci učili trpezlivo rozprávať so susedmi, obhajovať svoje záujmy, ale aj rešpektovať záujmy iných, otvorene diskutovať o zložitých otázkach a hľadať vyvážené kompromisy.
"Regionálna spolupráca ponúka mimoriadnu šancu tým krajinám západného Balkánu, ktoré už pokročili ďalej a už sú, alebo skoro budú, členmi EÚ a NATO."
Je to šanca využiť svoju skúsenosť a v mene regionálneho pokoja a rozvoja byť nápomocný ostatným, ktorí vykročili cestou euroatlantickej integrácie. Je to príležitosť na regionálnej úrovni si skúšať súžitie v kategóriách partnerstva, solidarity a spolupráce, čiže v kategóriách, ktoré sú vlastné štýlu fungovania EÚ i NATO. Verte, že na Slovensku si dodnes hlboko vážime pomoc našich susedov z Vyšegrádskej skupiny, ktorí v druhej polovici 90-tych rokoch boli mimoriadnou oporou pre moju krajinu v dobiehaní integračného procesu do Európskej únie i do NATO. Táto skúsenosť nás dodnes zaväzuje k vyššej zodpovednosti za celý región.
Nebolo by dobré, keby ktorákoľvek krajina západného Balkánu podľahla ilúzii, že členstvo v EÚ alebo NATO je pre ňu tromfom „proti“ regionálnym partnerom, spôsobom na vyriešenie svojich „skrytých agend“. V konečnom dôsledku to v praxi takto nefunguje a takáto krajina vnútri integračných zoskupení stráca na svojej prestíži i politickej váhe.
Občas sa tu stretávam s názorom, ktorý považujem za mimoriadne chybný – niektorí kolegovia z regiónu si myslia, že ich krajiny sú predurčené na prijatie do všetkých euroatlantických zoskupení, lebo to tieto organizácie potrebujú... V tom chcem byť veľmi jasný – nech si nerobia ilúzie!
"Európa i svet sú plné starostí a nemajú záujem si privyrábať ďalšie presviedčaním a nútením krajín západného Balkánu do týchto organizácií... Toto je v prvom rade váš národný záujem."
Ak je integrácia tejto časti Európy medzinárodnou témou, tak je to predovšetkým preto, lebo svet a Európa už má dosť skúseností, aby vedeli, že európske pravidlá ekonomickej i politickej hry, pokoj a stabilitu potrebujete vy a vaše krajiny i kvôli vám samým. Logika tohto uvažovania je známa a nemenná - je lepšie riešiť problém rozvoja tohto pekného regiónu v týchto krajinách tu na mieste, než riešiť problém emigrantov a utečencov zo západného Balkánu v našich hlavných mestách... Je to vzájomný záujem, ale vy ste na tomto integračnom riešení zainteresovaní oveľa viac, na vás je väčšia zodpovednosť. Bez transparentnej integračnej práce politických elít, štátnej správy a samosprávy i občianskej spoločnosti v každej z vašich krajín to jednoducho nepôjde.
V komunikácii s bežnými ľuďmi i s ľuďmi zo štátnej správy krajín tohto regiónu zaznamenávam nevyjasnenosť pojmov, zmyslu existencie a poslania Severoatlantickej aliancie či dokonca Európskej únie. Aj členovia tímu, ktorí nedávno v rámci „Speaking Tour“ absolvovali debaty s občanmi Čiernej Hory potvrdzujú, že dostávali množstvo otázok typu, aký by bol prínos členstva v NATO pre bežných občanov, prečo ich „Západ“ tlačí do Únie a do NATO, či je vstup do NATO podmienkou vstupu do Európskej únie, ako sú procesy integrácie prepojené a podobne...
O tom je potrebné s ľuďmi otvorene a veľmi konkrétne hovoriť, lebo pre občanov sú toto kľúčové otázky.
"Aj našou prítomnosťou tu v Čiernej Hore a touto konferenciou chceme zdôrazniť, že NATO a EÚ to nie sú „oni“, ale sme to „my“: občania Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovinska a ďalších krajín"
a v prípade NATO i Albánska a Chorvátska. Naša skúsenosť potvrdzuje, že najlepším prostriedkom neveľkých európskych krajín na obhajobu svojich záujmov je členstvo v EÚ a NATO. Vstupom do týchto organizácií malá krajina prestane byť objektom zahraničnej politiky a stáva sa jej subjektom. Má možnosť spolupodieľať sa na formovaní ich spoločných politík, spolurozhodovať a presadzovať svoje záujmy. Členstvom v týchto organizáciách sa nezvýši len stabilita a bezpečnosť krajiny, ale aj jej prestíž a vplyv na medzinárodnej scéne. Navyše - kolektívna obrana je oveľa lacnejšia.
Ukazuje sa však, že napriek pripomínaniu si už 20. výročia pádu komunizmu v Európe, blokové myslenie z Európy ešte celkom nevymizlo.
"NATO je vnímané primárne iba ako vojenský pakt. To je skutočne deformovaný pohľad, ktorý nereflektuje podstatu tejto organizácie a ani jej vývoj za ostatných 20 rokov."
NATO je v prvom rade politicko-vojenská organizácia zaisťujúca bezpečnosť a stabilitu ako základný predpoklad prosperity a rozvoja svojich členov. Tú bezpečnosť a stabilitu, ktorú v tejto chvíli všetky krajiny tohto regiónu, ale i Európy a sveta, tak nutne potrebujú v zápase s hospodárskou krízou. Bezpečnosť a stabilita je najzákladnejším záujmom občana. Myslím si, že obyčajní obyvatelia západného Balkánu tejto téze zo všetkých Európanov rozumejú najlepšie.
Keď sa hovorí o Severoatlantickej zmluve, ktorá je právnym rámcom existencie aliancie, tak sa zvyčajne zdôrazňuje článok 5, zakotvujúci tzv. mušketiersky princíp. Zmysel a pôsobnosť aliancie je však oveľa širšie zadefinovaná už v článku 2 zmluvy, ktorý jednoznačne hovorí, citujem: „The parties will contribute toward the further development of peaceful and friendly international relations by strenghtening their free institutions, by bringing about a better understanding of the principles upon which these institutions are founded, and by promoting conditions of stability and well-being. They will seek to aliminate conflict in their international economic policies and eill encourage economic collaboration between any of them.“ NATO je teda primárne spoločenstvo hodnôt („community of shared values“) a štáty v sú v ňom združené dobrovoľne, aby ochraňovali tieto hodnoty. Tvrdím, že ak je článok 5 chrbtovou kosťou Aliancie, potom článok 2 je jeho dušou.
Nechcem však vytvoriť predstavu, že Európska únia a Severoatlantická aliancia sú ideálne a bezchybne fungujúce organizácie, akési „deus ex machina“, ktoré dokážu ľahko vyriešiť akýkoľvek problém. I ony majú svoje problémy. Ich výhodou však je, že si na báze spoločných hodnôt vytvorili také mechanizmy spolupráce, ktoré pôsobia konštruktívne pri riešení ťažkostí a upokojujúco na vnútorný vývoj v členských krajinách. Dnes napr. viac ako 60 percent slovenských občanov považuje členstvo v EÚ „za dobrú vec“ a až 77 percent sa domnieva, že Slovensko z členstva profituje. To sú podstatne lepšie čísla, než aké boli pred samotným vstupom Slovenska do Únie.
Z času na čas registrujem názory, že Aliancia má v súčasnosti problém formulovať svoje poslanie, že dokonca prechádza krízou identity. Podobne je občas komentovaný i vývoj v Európskej únii. Kto sa však detailnejšie zaoberá históriou Aliancie i únie môže konštatovať, že obidve organizácie boli od svojho vzniku ako keby v permanentnej kríze svojej obsahovej a funkčnej identity. Ide o prirodzený jav – vždy reagovali na novú konkrétnu etapu vývoja, na nové úlohy a v tom sa neodlišujú ani dnes. Vždy išlo o pohyb, ktorý ich kvalitatívne posúval o niečo vyššie a dopredu.
Takto vnímam i prácu na novom strategickom koncepte Aliancie podľa zadania z jej ostatného summitu v Štrasburgu a Kehli. Ide o pokračovanie tejto línie generovania odpovedí na výzvy doby. Členovia Aliancie sa po desiatich rokoch rozhodli opätovne otvoriť strategické hodnotenie globálnej, nielen bezpečnostnej, situácie a určiť jej nové limity fungovania. Toto rozhodnutie prišlo v správnom čase a vnímam to ako mimoriadnu výzvu pre všetky diplomacie členských krajín, vrátane slovenskej, ktorá sa prvýkrát priamo zapojí do tvorby tejto novej Strategickej koncepcie. Iste, nie je jednoduché predvídať vývoj, ale
"Aliancia má svoju víziu a svet s ňou je určite predvídateľnejší a čitateľnejší, než svet bez nej."
Vrátim sa k otázke, či vstup do NATO je podmienkou vstupu do Európskej únie a ako sú procesy integrácie prepojené. Formálne pravdivá odpoveď je, že členstvo v Aliancii nie je podmienkou členstva v Únii a nejestvuje ani formálne prepojenie týchto integračných procesov. Ale plnohodnotne pravdivú odpoveď na túto otázku poskytuje práve už citovaný článok 2 Severoatlantickej zmluvy, ako aj integračná skúsenosť Slovenska a ostatných postkomunistických krajín strednej Európy – obe organizácie stoja na rovnakom hodnotovom základe a príprava na členstvo v Severoatlantickej aliancii ja zároveň vhodnou a silne synergickou časťou prípravy na členstvo v Európskej únii a opačne. Mimochodom – práve dôležitosť vzťahov NATO – EÚ a akceptácia potenciálu ESDP budú zrejme jedným z významných nových komponentov novej Strategickej koncepcie NATO, čo výraznejšie umocní synergiu oboch organizácií.Vážené dámy a páni, svet je stále vzájomne prepojenejší a vzájomne závislejší – súčasná globálna kríza je toho najzreteľnejším dôkazom. Spoločné ohrozenia a riziká vlastne ani nedávajú inú, rozumnejšiu alternatívu k obrane, než spoločné a synergické konanie v prospech celku či regiónu. Severoatlantická aliancia v súčinnosti s Európskou úniou sú takou alternatívou. Alternatívou nielen kvôli spoločnej ochrane, ale hlavne kvôli spoločnej práci. Akékoľvek iné alternatívy budia obavy.
Na pridávanie komentárov musíte byť registrovaným členom a musíte byť prihlásený.
