Koniec Studenej vojny znamenal pre Severoatlantickú Alianciu na jednej strane víťazstvo demokratických hodnôt a slobody, avšak zánik Sovietkeho zväzu a Paktu Varšavskej zmluvy do významnej miery zmenil geopolitickú mapu sveta. Nové medzinárodno-bezpečnostné prostredie a redefinícia starých hodnôt prinútilo NATO stanoviť základné ciele a princípy svojho vývoja v nasledujúcich rokoch. Tieto ciele boli zakotvené v tzv. Strategických koncepciách a boli prijaté v rokoch 1991 a 1999.

Strategická koncepcia schválená na summite NATO v Londýne (1991)

Prvá Strategická koncepcia, prijatá v roku 1991 v Londýne a publikovaná v prvý deň Rímskeho summitu, rozširovala oblasť pôsobnosti jednotiek NATO mimo územia Aliancie. Situácia v krajinách strednej a Východnej Európy bola hodnotená ako etnicky a teritoriálne nestabilná, avšak možnosť vyslania misií zameraných na udržiavanie na mieru a krízový manažment nebola veľmi reálna a zdôraznila obranný rozmer Aliancie. Avšak, spolupráca a dialóg s nečlenskými krajinami NATO sa stali jedným zo základných princípov snažiac sa o „strategickú rovnováhu v Európe“.  Konkrétne úlohy a misie Aliancie boli presnejšie definované o osem rokov neskôr, v novej Strategickej koncepcie.

Strategická koncepcia schválená na summite NATO vo Washingtone (1999)

Strategická koncepcia z roku 1999 definovala ako kľúčové otázky širší bezpečnostný koncept; dôraz na Euro-Atlantickú spoluprácu; spoluprácu s organizáciami, ktoré zdieľali myšlienky euro-atlanticizmu alebo ich náhľadu na svetovú bezpečnostnú politiku; dialóg a partnerstvo so štátmi, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečnosť členov Aliancie a kontrolu zbraní.

Prvoradou úlohou Aliancie sa stalo zabezpečenie bezpečnosti, slobody a stability členských krajín v príslušných oblastiach založené na politickej, ekonomickej, sociálnej stabilite, rozvoji a prosperite. Koncepcia neopomínala ani úlohu stability v kontexte životného prostredia. Keďže nestabilita v regiónoch mimo Aliancie by mohla v konečnom dôsledku narušiť bezpečnosť tejto organizácie, operácie zabezpečujúce mier a prevenciu konfliktov sú považované za oprávnené. Zdôraznená je spolupráca s Bezpečnostnou radou OSN, OBSE, Západoeurópskou úniou na jednej strane a Ruskom, Ukrajinou a nečlenskými krajinami z oblasti Stredomoria na strane druhej. Možnosť pristúpenia zahŕňa dve podmienky- ochotu prebrať záväzky a povinnosti vyplývajúce z členstva a fakt, že ich pristúpenie prispieva k naplneniu politických a strategických záujmov Aliancie.

• print this page

autor: Slovenská atlantická komisia