Aj napriek dobrej pripravenosti a vôli vstúpiť do EÚ a NATO sa Gruzínci obávajú, že budú musieť na členstvo v EÚ a NATO čakať.
Bratislava, Tbilisi, 1. Decembra – Ak hovoríme o euroatlantickej integrácii, Gruzínsko je zo všetkých kaukazských krajín najďalej. Napriek tomu však na svoje členstvo v medzinárodných inštitúciách možno bude musieť čakať. Gruzínci sa totiž obávajú, že EÚ a NATO budú s rozširovaním čakať na ďalšie krajiny, ktoré majú do euro-atlantických inštitúcií ďaleko. V praxi to môže znamenať, že by do NATO a EÚ vstúpili spoločne so svojimi regionálnymi susedmi, až keď viaceré z nich splnia podmienky pre vstup.
Integračná cesta krajiny bola a stále je pomerne komplikovaná. Jej obyvatelia však svoju budúcnosť jednoznačne spájajú s NATO a EÚ. Podpora vstupu do obidvoch zoskupení je mimoriadne vysoká – vstup do EÚ podporuje až 90 % populácie, v prípade NATO je to len o málo menej. „Gruzínsko si uvedomuje, že sa nachádza v geopoliticky veľmi nestabilnom regióne, aj z tohto dôvodu si praje znovu patriť do európskej rodiny, ktorú vníma ako symbol stability, prosperity a spolupráce,“ vysvetľuje Tamar Beruchašvili z gruzínskeho Úradu podpredsedu vlády pre euro-atlantickú integráciu krajiny. „Najlepší by však nemali čakať na tých, ktorí nie sú motivovaní bežať tak rýchlo ako ostatní,“ narážala Beruchašvili na vlažný prístup Arménska a Azerbajdžanu k euro-atlantickej interácii.
Lela Garsevanišvili z gruzínskeho Ministerstva zahraničných si myslí, že EÚ by nemala čakať, kým dobehne celý pelotón naraz a znevýhodňovať tak najlepšie pripravené štáty. „EÚ by mala privítať krajiny podľa toho, ako sa usilujú, plnia kritériá a napredujú v integračnom procese,“ hovorí Garsevanišvili.
Gruzínskej ceste do Európy pomáha aj Slovensko prostredníctvom aktivít mimovládnych organizácií. Jednou z nich je aj projekt „Gruzínsko: Klopanie na dvere EÚ“, ktorý v novembri odštartovala Slovenská atlantická komisia v spolupráci s gruzínskou Nadáciou Levana Mikeladzeho a finančnou podporou SlovakAid. V rámci tohto projektu prinášajú Slováci Gruzíncom svoje integračné skúsenosti a pomáhajú im budovať demokratické inštitúcie. Najbližšou aktivitou je decembrové bilaterálne podnikateľské fórum, kde sa okrem obidvoch obchodných komôr, stretnú aj takmer štyri desiatky podnikateľov z obidvoch krajín. Cieľom je posilniť vzájomnú obchodnú spoluprácu.
