V utorok 2. marca sa v priestoroch Kafé Scherz na bratislavských Palisádoch uskutočnila ďalšia zo série diskusií Transatlantické bezpečnostné fórum. Debata pod názvom „Kam dovedie Ukrajinu Janukovyč?“ bola venovaná nie tak dávnym prezidentským voľbám, aktuálnej politickej situácii v krajine a jej ďalším perspektívam. V uvoľnenej neformálnej atmosfére pred bezmála pätdesiatkou divákov o téme pod moderátorskou taktovkou Pavla Demeša z The German Marshall Fund diskutovali Alexander Duleba – riaditeľ Výskumného centra SFPA, Vasil Grivna - veľvyslanec SR na Ukrajine v rokoch 1999-2005 a v súčasnosti generálny riaditeľ Sekcie verejnej diplomacie a služby občanom Ministerstva zahraničných vecí a Jozef Majchrák – redaktor časopisu .týždeň. Podujatie organizovali Slovenská atlantická komisia a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
V úvode sa každý zo spíkrov vyznal so svojho vzťahu k nášmu východnému susedovi a potom sa už pustili do objasňovania vplyvu historických a geografických faktorov na politický vývoj Ukrajiny. Následne sa pustili do analýzy príčin, dôsledkov a výsledkov volieb a porovnali najväčších súperov. Na otázku z publika, či sa vôbec na Ukrajine dá hovoriť o „dobrých“ a „zlých“ sa vyjadrili, že medzi Tymošenkovou a Janukovyčom pre Ukrajinu nie je žiadny zásadný rozdiel, či už v domácej alebo zahraničnej politike. Janukovyč odmietol NATO hneď po svojom zvolení a pri slabej podpore Ukrajincov vstupu do NATO sa nedalo očakávať ani to, že by sa v prípade svojho víťazstva týmto smerom vydala Tymošenková. Na druhej strane, dobré vzťahy s EÚ sú pre ťažobný priemysel v krajine veľmi dôležité.
Tiež sa pristavili pri osobe bývalého ukrajinského prezidenta Kučmu, ktorý mal počas svojho pôsobenia veľký vplyv na vývoj politickej scény a do značnej miery formoval politickú (ne-)kultúru v krajine. Pomerne často bola v permanencii aj mapka ukazujúca rozdelenie táborov priaznivcov Tymošenkovej a Janukovyča. Ohľadom Oranžovej revolúcie sa rozchádzali v názore, či to vôbec revolúcia bola. Neobišli ani Viktora Juščenka, ktorí po nej podľa nich zlyhal nielen ako prezident, ale aj predseda strany Naša Ukrajina, čo v prezidentských voľbách spôsobilo jeho pád až na 5. miesto. Jednoznačná zhoda panovala medzi spíkrami v tom, že Tymošenkovej vláda padne (čo sa hneď na druhý deň potvrdilo), popísali však aj možnosti, ktoré má a ktoré podľa všetkého aj po jej páde využije na to, aby Janukovyčovi znepríjemnila život.
Zaujímavú časť diskusie tvorili otázky publika, ktoré sa zaujímalo najmä o budúcnosť Ukrajiny vo vzťahu k NATO a Európskej únii. Alexander Duleba a Vasil Grivna mali na otázku, či bolo zastúpenie SR na inaugurácii nového ukrajinského prezidenta adekvátne (nezúčastnil sa ho ani jeden z vrcholných ústavných činiteľov, iba Miroslav Číž, ktorí je v pomyselnom rebríčku až na 6. mieste), diametrálne odlišný názor, keďže Grivna považoval určenie termínu počas Olympijských hier za účelové. Na otázku Pavla Demeša, kedy príde Janukovyč na Slovensko Grivna odpovedal, že keď ho pozvú.
Nie na všetky otázky sa dostalo a tak sa ukrajinská budúcnosť v priestoroch Kafé Scherz skloňovala pri malom občerstvení ešte dlhé minúty po diskusii.
