3.2.2009 Miroslav Čaplovič, Pravda
Keby Kyjev pristúpil na veľmi vysoké ceny za dodávky plynu, ktorých sa dožadovala Moskva, Gazprom by sa v budúcnosti mohol snažiť zdražiť export modrého paliva na Slovensko. V rozhovore pre Pravdu to tvrdí ukrajinský exminister zahraničných vecí Borys Tarasiuk. "Ruský energetický gigant by vám možno povedal: Pozrite sa na mapu - nachádzate sa predsa ďalej ako Ukrajina," nazdáva sa tento skúsený politik. Borys Tarasiuk odkazuje Európskej únii, aby si vypracovala jasnú energetickú stratégiu. Nazdáva sa totiž, že plynová kríza, z ktorej obviňuje Rusko, sa môže v budúcnosti opakovať.
Robert Fico jasne naznačil, že Ukrajina nesie hlavný podiel viny za plynovú krízu.
Je to chybné tvrdenie, ktoré nezodpovedá skutočnosti.
Prečo?
Ukrajina môže dodávať iba taký objem plynu, aký prichádza z Ruska. Nemôže dať Slovensku vlastnú surovinu, lebo obchodné dohody máte s Moskvou. Ona nesie zodpovednosť.
Faktom zostáva, že neschopnosť Kyjeva dohodnúť sa s východným susedom spôsobila na Slovensku energetickú krízu.
Chcem zdôrazniť, že prvých šesť dní tohto roku sme vám dodávali 100 percent plynu, ktorý prúdil z Ruska. A to napriek tomu, že Ukrajina porušovala vlastné zákony.
Čo máte na mysli?
V tom období sme nemali ešte s Ruskom vyjasnenú otázku, kto bude platiť za technologický plyn, ktorý je nevyhnutný pre dodávky tejto suroviny. Každodenne ho treba 21 miliónov kubíkov na tranzit cez ukrajinské územie. Od 1. do 6. januára celkový objem 126 miliónov kubíkov zabezpečovala Ukrajina, aby štáty EÚ dostávali plyn. Rusko nedalo nič. Z ruských dodávok sme na technologický plyn použili 52 miliónov kubíkov a 74 miliónov z vlastných zdrojov. To znamená, že Ukrajina vlastne sama pomáhala Slovensku a ďalším krajinám únie. Už je jasné, kto má pravdu a kto je vinný? A keď Rusko 7. januára ráno zatvorilo kohútiky, plyn nedostávala ani Ukrajina, ani ostatní odberatelia. Spor potom sprevádzali cynické ruské vyhlásenia.
Aké?
Z Moskvy nám vraveli, že sú ochotní poskytnúť 70 miliónov kubíkov technologického plynu - že Slovensko a niektoré ďalšie štáty by teda mohli odoberať modré palivo. Lenže na obnovenie tlaku v potrubí z východu na západ bolo treba aspoň 300 miliónov kubíkov! Ani nie štvrtina tohto objemu by spôsobila kolaps ukrajinskej plynovodnej sústavy. Žiaľ, niektorí slovenskí predstavitelia sa nechali oklamať ruskou lžou... Keď Rusko obnovilo dodávky, Ukrajina celý objem exportného plynu prepravila k odberateľom. Takže si ešte raz kladiem otázku, kto má pravdu a kto je vinný.
Aké ciele mohlo Rusko sledovať v plynovej vojne so svojím susedom?
Zraziť Ukrajinu na kolená. Rusko nás má v zuboch, lebo oranžovou revolúciou sme si osvojili demokratické hodnoty, aké napríklad vyznáva Slovensko. Ruská politická elita si takú demokraciu neželá, bojí sa jej. Kríza bola pokusom potrestať Ukrajinu. Vidím tu však aj energetický rozmer.
Aký?
Ukrajina má najdlhšiu plynovodnú sústavu v Európe. Je to 38 800 kilometrov. Zostáva jedinou európskou, v ktorej Gazpromu chýba podiel kontroly. Má prsty na Slovensku, jeho ruky siahajú až do Británie. Moskva chcela zraziť náš Naftogaz na kolená, dosiahnuť jeho bankrot a potom navrhnúť, že Gazprom vstúpi do tejto energetickej spoločnosti. Ešte doplním, že ruská snaha dohodnúť s Ukrajinou neúmerne vysoké nové ceny za plyn by mohla poškodiť aj Slovensko.
V akom zmysle?
Tlačili nás k 450 dolárom za tisíc kubíkov, čo by položilo ekonomiku. Napokon je to 228 dolárov. Keby sme pristúpili na veľmi vysokú cenu, Gazprom by v budúcnosti mohol hovoriť Slovensku: Pozrite sa, zemepisne sa nachádzate ďalej ako Ukrajina, mali by sme vám zdvihnúť cenu.
Môže sa plynová kríza zopakovať?
Prvá bola pred tromi rokmi, druhá teraz. EÚ by sa mala zamyslieť nad jasnou energetickou stratégiou. Čo ak by bola tretia kríza ešte horšia? Nezabudnite, že Slovensko je na 97 percent závislé od dodávok plynu z Ruska, čo je kritické číslo. Na Ukrajine uvažujeme, že budeme menej odkázaní na využitie modrého paliva v ekonomike a lepšie využijeme energetické možnosti atómových a vodných elektrární.
Robert Fico jasne naznačil, že Ukrajina nesie hlavný podiel viny za plynovú krízu.
Je to chybné tvrdenie, ktoré nezodpovedá skutočnosti.
Prečo?
Ukrajina môže dodávať iba taký objem plynu, aký prichádza z Ruska. Nemôže dať Slovensku vlastnú surovinu, lebo obchodné dohody máte s Moskvou. Ona nesie zodpovednosť.
Faktom zostáva, že neschopnosť Kyjeva dohodnúť sa s východným susedom spôsobila na Slovensku energetickú krízu.
Chcem zdôrazniť, že prvých šesť dní tohto roku sme vám dodávali 100 percent plynu, ktorý prúdil z Ruska. A to napriek tomu, že Ukrajina porušovala vlastné zákony.
Čo máte na mysli?
V tom období sme nemali ešte s Ruskom vyjasnenú otázku, kto bude platiť za technologický plyn, ktorý je nevyhnutný pre dodávky tejto suroviny. Každodenne ho treba 21 miliónov kubíkov na tranzit cez ukrajinské územie. Od 1. do 6. januára celkový objem 126 miliónov kubíkov zabezpečovala Ukrajina, aby štáty EÚ dostávali plyn. Rusko nedalo nič. Z ruských dodávok sme na technologický plyn použili 52 miliónov kubíkov a 74 miliónov z vlastných zdrojov. To znamená, že Ukrajina vlastne sama pomáhala Slovensku a ďalším krajinám únie. Už je jasné, kto má pravdu a kto je vinný? A keď Rusko 7. januára ráno zatvorilo kohútiky, plyn nedostávala ani Ukrajina, ani ostatní odberatelia. Spor potom sprevádzali cynické ruské vyhlásenia.
Aké?
Z Moskvy nám vraveli, že sú ochotní poskytnúť 70 miliónov kubíkov technologického plynu - že Slovensko a niektoré ďalšie štáty by teda mohli odoberať modré palivo. Lenže na obnovenie tlaku v potrubí z východu na západ bolo treba aspoň 300 miliónov kubíkov! Ani nie štvrtina tohto objemu by spôsobila kolaps ukrajinskej plynovodnej sústavy. Žiaľ, niektorí slovenskí predstavitelia sa nechali oklamať ruskou lžou... Keď Rusko obnovilo dodávky, Ukrajina celý objem exportného plynu prepravila k odberateľom. Takže si ešte raz kladiem otázku, kto má pravdu a kto je vinný.
Aké ciele mohlo Rusko sledovať v plynovej vojne so svojím susedom?
Zraziť Ukrajinu na kolená. Rusko nás má v zuboch, lebo oranžovou revolúciou sme si osvojili demokratické hodnoty, aké napríklad vyznáva Slovensko. Ruská politická elita si takú demokraciu neželá, bojí sa jej. Kríza bola pokusom potrestať Ukrajinu. Vidím tu však aj energetický rozmer.
Aký?
Ukrajina má najdlhšiu plynovodnú sústavu v Európe. Je to 38 800 kilometrov. Zostáva jedinou európskou, v ktorej Gazpromu chýba podiel kontroly. Má prsty na Slovensku, jeho ruky siahajú až do Británie. Moskva chcela zraziť náš Naftogaz na kolená, dosiahnuť jeho bankrot a potom navrhnúť, že Gazprom vstúpi do tejto energetickej spoločnosti. Ešte doplním, že ruská snaha dohodnúť s Ukrajinou neúmerne vysoké nové ceny za plyn by mohla poškodiť aj Slovensko.
V akom zmysle?
Tlačili nás k 450 dolárom za tisíc kubíkov, čo by položilo ekonomiku. Napokon je to 228 dolárov. Keby sme pristúpili na veľmi vysokú cenu, Gazprom by v budúcnosti mohol hovoriť Slovensku: Pozrite sa, zemepisne sa nachádzate ďalej ako Ukrajina, mali by sme vám zdvihnúť cenu.
Môže sa plynová kríza zopakovať?
Prvá bola pred tromi rokmi, druhá teraz. EÚ by sa mala zamyslieť nad jasnou energetickou stratégiou. Čo ak by bola tretia kríza ešte horšia? Nezabudnite, že Slovensko je na 97 percent závislé od dodávok plynu z Ruska, čo je kritické číslo. Na Ukrajine uvažujeme, že budeme menej odkázaní na využitie modrého paliva v ekonomike a lepšie využijeme energetické možnosti atómových a vodných elektrární.
