Prezident Wilson - transatlantický líder a ochranca národov
Štrnásť Wilsonových bodov predstavovalo politický program, ktorý ponúkal jednotlivým štátnikom mdzivojnovú alternatívu. Alternatívu, ako by sa mali rozhodovať, aby zabránili recidíve katastrofálnej vojny a destabilizujúcemu nacionalizmu, a tak sa spolupodieľali na budovaní bezpečného a prosperujúceho sveta. Keď prezident USA Wilson vystúpil 8. januára 1918 v Kongrese USA a formuloval princíp sebaurčenia národov, nehovoril o rozdelení rakúsko-uhorskej monarchie. Po niekoľkých mesiacoch od zverejnenia tzv. „14 Wilsonových bodov“ však americký prezident zmenil desiaty bod: základ mieru v strednej Európe už podľa neho nepredstavovala samotná autonómia rakúsko-uhorských národov, ale úplné odlúčenie jednotlivých národov od monarchie a ich organizovanie sa vo vlastných štátoch.
Emancipácia Čechov a Slovákov smerom k spoločnému štátu tak dostala silný argument a podporu: Spojené štáty americké prostredníctvom prezidenta Wilsona uznali v septembri 1918 Československú národnú radu ako oficiálny orgán reprezentujúci Čechov a Slovákov a existenciu Československej republiky v októbri toho istého roku.
Woodrow Wilson zásadne ovplyvnil život ľudí žijúcich na území vtedajšieho Československa a dostalo sa mu za to patričného uznania. Československý národ pomenoval na počesť Wilsona hlavnú železničnú stanicu (Wilsonovo nádraží) a priľahlú ulicu (Wilsonova ulice) v Prahe a dve ulice v slovenských centrách (Bratislava a Nitra).
T. W. Wilson - garancia budúcnosti pre hlavné mesto Slovenska
Prezident T. G. Masaryk v decembri 1918 verejne vyhlásil: „Mesto Prešporok neprináležalo vlastne ani Maďarom, práve tak ako nám. Je to nemecké mesto. My máme ale naň právo, lebo zázemie je slovenské. My potrebujeme bezpodmienečne Dunaj.“ Prešporok so svojou strategickou polohou predstavoval pre Československo ako novovznikajúci štát dôležité centrum. Politická podpora Spojených štátov v prvých mesiacoch existencie ČSR predstavovala významnú pomoc, o ktorú sa mohli i významní slovenskí a českí štátnici oprieť v rokovaniach počas rokovaní o tom, do ktorého štátu bude Prešporok patriť.
Českí a slovenskí politickí predstavitelia presadzovali myšlienku, podľa ktorej mal byť Dunaj prirodzenou hranicou Slovenska na juhu. Táto myšlienka bola v diplomatických kruhoch prijatá bez problémov vzhľadom na skutočnosť, že priebeh spomínanej hranice bol schválený a garantovaný dohodovými mocnosťami de facto ešte pred vznikom republiky. Predstavenstvo mesta Prešporok, vtedy väčšinovo maďarské, však nebolo naklonené myšlienke, aby bol Prešporok súčasťou ČSR namiesto Maďarska. Napriek tejto skutočnosti však v decembri 1918 zmenil Národný výbor Prešporku názov mesta na Wilsonov (Wilsonovo mesto), s úmyslom získať si priazeň veĺmocí Dohody. Nové pomenovanie bolo intenzívne propagované: vydávali sa pohľadnice, mapy a dokonca sa vyrobili pečiatky s pomenovaním Wilsonovo mesto.
Noviny Pressburger Zeitung napísali už 24. októbra 1918, že Prešporok premenovaný na Wilsonstadt sa má stať rezidenčným, univerzitným a hlavným mestom Slovenska. Pomenovanie Wilsonovo mesto sa používalo i v článku Aloisa Chytila zo začiatku novembra 1918, o ktorom sa diskutovalo v českej tlači, a podľa slov Štefana Krčméryho prvý list, ktorý dostala bratislavská SNR, bol adresovaný Slovenskej národnej rade vo Wilsonovom meste.
Následne padlo v Prahe rozhodnutie vojensky obsadiť Wilsonov – 24. decembra 1918 odovzdal náčelník vojenskej dohodovej misie v Budapešti, francúzsky podplukovník Vyx, nótu maďarskej vláde, ktorá bola rozhodnutím najvyššieho velenia Spojencov o tom, že slovensko-maďarskou demarkačnou čiarou bude južný okraj historického územia Slovenska. Od tohto dňa československé jednotky obsadzovali územie Slovenska a Wilsonov obsadili 1. januára 1919.
Súčasný názov Bratislava sa používa od marca 1919. Úrad ministra ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska vtedy listom z dňa 25. marca oznámil Župnému úradu v Prešporku, že pomenovanie Bratislava sa ustálilo a Úradné noviny Župy Prešporskej toto rozhodnutie zverejnili 27. marca 1919. Niektoré skupiny obyvateľstva však úradné pomenovanie ešte niekoľko mesiacov odmietali a používaním alternatívnych názvov vyjadrovali svoje spoločenské a politické preferencie.
Wilson - symbol nádeje pre Slovákov
Význam amerického prezidenta Wilsona bol pre Slovákov nesmierny i preto, že si získal sympatie aj obyčajných ľudí z rôznych spoločenských vrstiev. Sympatie k Amerike a americkému prezidentovi nadobudli Slováci postupne, ako dôsledok migrácie do USA za prácou v 19. storočí. Mnohí z nich, ktorí sa naučili žiť v demokracii, sa na počiatku 20. storočia vrátili do svojej vlasti a zakorenili demokratickú tradíciu v priestore pod Tatrami. Pomenovanie hlavného mesta Slovenska na počesť T.W.Wilsona navrhovali na jeseň 1918 nielen politickí predstavitelia mesta, ale aj americkí Slováci a podľa niektorých prameňov aj česko-slovenské légie v Taliansku, ktoré používali názov začiatkom roku 1919 na svojich mapách. Hoci teda pomenovanie Wilsonov nebolo rešpektovaným na celoštátnej úrovni, má pre hlavné mesto Slovenska výraznú symboliku. Vyjadruje vôľu predstaviteľov československých légií, ale aj obyvateľov Prešporka, ktorí svoje mesto nazývali Wilsonovom, aby mesto bolo uznané dohodovými mocnosťami za otvorené, slobodné hlavné mesto krajiny, ktorá sa stala slobodnou vďaka zásluhám amerického prezidenta T. W. Wilsona.
Wilsonic - hudba slobody pre slobodnú generáciu
Ako odkaz na rok 1918, keď sa Bratislava na niekoľko mesiacov stala Wilsonovým, slobodným mestom, ktoré nemalo patriť ani Rakúsku, ani Maďarsku, ani Slovensku, vznikol jeden z najprestížnejších hudobných festivalov, WILSONIC, ktorý sa každoročne koná v hlavnom meste SR. Z názvu je zrejmé, že podujatie spája otvorenú atmosféru starého Wilsonova a jeho „zvuk“ (z anglického sonic). Organizátori hudobného festivalu Wilsonic na v tomto podujatí usilujú zjednotiť zvuk moderného liberálneho mesta, ktoré v sebe spája toleranciu a chuť počúvať dobrú hudbu. Éra Thomasa Woodrova Wilsona zabezpečila rozhádanej európskej rodine alternatívu budúcnosti založenej na slobode a demokracii. Aj po vyše osemdesiatich rokoch tak vďaka originálnemu podujatiu zostáva posolstvo 28. amerického prezidenta žijúcim a príťažlivým pre budúce generácie.
